Mokrade nie sú len liahňou komárov

Jazierko obkolesené húštinou lesa, spev vtákov i kŕkanie žiab. Sotva by niekto čakal takýto kúsok divočiny v blízkosti centra Zvolena. Mestský park Lanice mnohí považujú len za príjemné miesto na oddych, je však aj významnou mokraďou.

, 16.07.2014 15:00
mokrade, Zvolen, deti Foto: ,
Mestský park Lanice vo Zvolene je pre deti školou v prírode.
debata (1)

S pojmom mokrade si spravidla ľudia spájajú močiar s blatom a množstvom komárov. Ich význam je však podľa Jána Kadlečíka zo Štátnej ochrany prírody obrovský a súčasne nedocenený. „Mnohí považujú mokrade len za semenisko komárov. Je to veľký omyl, pretože sú zdrojom pitnej vody, v súčasných klimatických zmenách majú veľký vplyv na ochladzovanie prostredia a slúžia aj na zachytávanie prívalových vôd. Navyše patria medzi najbohatšie, čo sa týka druhovej rozmanitosti živočíchov a rastlín. Preto je dôležité, aby sme ich chránili a snažili sa ich zachovať, podľa možností, v prirodzenej podobe,“ vysvetľuje.

Park Lanice sa rozkladá na ploche takmer dvadsať hektárov medzi najväčším zvolenským sídliskom Západ a centrom mesta. „Kedysi tadiaľto tiekol Hron. Toto jazierko je posledným zvyškom jeho pôvodného koryta vo Zvolene,“ hovorí Martina Paulíková zo Združenia Slatinka. Objavili ho ešte pred sedemnástimi rokmi ako študenti ekológie zvolenskej Technickej univerzity, začali sa oň a jeho okolie starať a robia tak doteraz.

„Snažíme sa ukázať, ako sa dá starať o mokraď bez toho, aby sa zničili jej prírodné hodnoty. Ide síce o mokraď lokálneho významu, ale aj tie sú nesmierne dôležité pre životné prostredie a v urbanizovanej krajine sú veľmi cenné, pretože plnia množstvo funkcií, o ktorých bežní ľudia ani netušia,“ dodáva.

Žaby, mloky, rôzne chrobáky a desiatky druhov vtákov, vrátane bocianov či volaviek, tu majú svoj raj i útočisko. Najmä počas školského roka sem prichádzajú školáci, pre ktorých je priamy dotyk s prírodou atraktívnym zážitkom. „Deti to veľmi zaujíma, pretože v priamom prenose pozorujeme živočíchy v mokradi. Z jazierka si naberú vodu, v ktorej potom lupou skúmajú chrobáčiky a spoločne sa ich snažíme identifikovať. Je to pre ne úžasná príležitosť spoznať živočíchy, ktoré vidia len v učebniciach, a takto už od malička získavajú vzťah k prírode,“ hovorí Kristína Šupinová zo Združenia Slatinka, ktorá sa práci s deťmi venuje.

Mokrade môžu mať rôzne podoby, od prameňov, cez tečúce vody, mokré lúky, rašeliniská až po jazerá či koralové útesy. „Je to vlastne všetko, čo je podmienené vodou, ktorá je na povrchu alebo tesne pod ním a ovplyvňuje život v danej lokalite,“ vysvetľuje Kadlečík.

Za posledných štyridsať rokov bolo na svete zničených 40 percent prírodných mokradí. Ani Slovensko sa tomu nevyhlo. „Veľké odvodňovacie zásahy sa uskutočnili v 50. rokoch minulého storočia pri takzvanom zúrodňovaní krajiny, budovali sa veľké priehrady, ktoré zaplavili mnoho prírodných mokradí, zachytávali sa pramene. To všetko malo vplyv na stav mokradí. Vybudovali sa síce aj umelé, ako rybníky či rôzne typy vodných nádrží, tie však nespĺňajú toľko funkcií z pohľadu zachovania biodiverzity ako prírodné,“ spresňuje.

Napriek tomu je Slovensko v porovnaní s inými stredoeurópskymi krajinami na tom podľa neho relatívne dobre. „Vďaka tomu, že u nás v minulosti nebol rozvinutý priemysel, mokradí v prírodnom stave máme ešte pomerne dosť. Sú však pod ustavičným tlakom, či už zo strany zámerov investorov, alebo v prípade riek budovaním malých vodných elektrární,“ dodáva Kadlečík.

V zozname mokradí medzinárodného významu má Slovensko 14 lokalít, ktoré pokrývajú viac ako 40-tisíc hektárov. Sú to rieky, lužné lesy, zaplavované lúky, rašeliniská, močiare, rybníky a podzemné vody jaskýň. Chráni ich medzinárodný Ramsarský dohovor. Na Slovensku sú ďalšie tisícky väčších či menších mokraďových lokalít, ktoré budú ochranári postupne mapovať a zverejňovať. Tieto informácie poslúžia investorom aj úradom pri vydávaní stavebných povolení, aby nedošlo k ich zničeniu.

O význame mokradí a dôležitosti ich ochrany sa ľudia môžu dozvedieť viac v Informačnom stredisku o mokradiach Karpát, ktoré ako prvé a zatiaľ jediné v strednej Európe otvorili nedávno v Banskej Bystrici. Slúži všetkým karpatským krajinám, popri Slovensku aj Česku, Poľsku, Maďarsku, Ukrajine, Rumunsku a Srbsku. Na jeho vybudovanie ochranári získali peniaze cez program švajčiarsko-slovenskej spolupráce.

Čo sú mokrade

  • Mokrade môžu mať rôzne podoby, ako sú jazerá, rieky, močiare, mokré lúky, rašeliniská, oázy, ústia a delty riek, prílivové plochy, pobrežné územia či koralové útesy, ale aj človekom vytvorené rybníky, vodné nádrže alebo ryžové polia.
  • Na ochranu a zachovanie mokradí bol v roku 1971 podpísaný osobitný Dohovor o mokradiach medzinárodného významu nazývaný Ramsarský. Podpísalo ho takmer 170 krajín z celého sveta. Lokality pod jeho ochranou, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť z hľadiska výskytu vodného vtáctva, ale napríklad aj rýb či vzácnych rastlín, z hľadiska vodohospodárskej funkcie alebo ich unikátnosti, sú zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu.
  • Na Slovensku k tzv. ramsarským lokalitám patria niva rieky Moravy, alúvium Rudavy, Šúr, Dunajské luhy, Parížske močiare, mokrade Turca, rieka Orava a jej prítoky, mokrade Oravskej kotliny, Senné rybníky, Poiplie, Latorica, alúvium Tisy, jaskyne Demänovskej doliny a Domica.
  • Ramsarský dohovor sa u nás a v Karpatoch uplatňuje cez Karpatskú iniciatívu pre mokrade.

ZDROJ: ŠOP SR

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #voda #príroda #Zvolen #fauna #mokrade
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy