Mokrade nie sú len liahňou komárov

S pojmom mokrade si spravidla ľudia spájajú močiar s blatom a množstvom komárov. Ich význam je však podľa Jána Kadlečíka zo Štátnej ochrany prírody obrovský a súčasne nedocenený. „Mnohí považujú mokrade len za semenisko komárov. Je to veľký omyl, pretože sú zdrojom pitnej vody, v súčasných klimatických zmenách majú veľký vplyv na ochladzovanie prostredia a slúžia aj na zachytávanie prívalových vôd. Navyše patria medzi najbohatšie, čo sa týka druhovej rozmanitosti živočíchov a rastlín. Preto je dôležité, aby sme ich chránili a snažili sa ich zachovať, podľa možností, v prirodzenej podobe,“ vysvetľuje.

Park Lanice sa rozkladá na ploche takmer dvadsať hektárov medzi najväčším zvolenským sídliskom Západ a centrom mesta. „Kedysi tadiaľto tiekol Hron. Toto jazierko je posledným zvyškom jeho pôvodného koryta vo Zvolene,“ hovorí Martina Paulíková zo Združenia Slatinka. Objavili ho ešte pred sedemnástimi rokmi ako študenti ekológie zvolenskej Technickej univerzity, začali sa oň a jeho okolie starať a robia tak doteraz.

„Snažíme sa ukázať, ako sa dá starať o mokraď bez toho, aby sa zničili jej prírodné hodnoty. Ide síce o mokraď lokálneho významu, ale aj tie sú nesmierne dôležité pre životné prostredie a v urbanizovanej krajine sú veľmi cenné, pretože plnia množstvo funkcií, o ktorých bežní ľudia ani netušia,“ dodáva.

Žaby, mloky, rôzne chrobáky a desiatky druhov vtákov, vrátane bocianov či volaviek, tu majú svoj raj i útočisko. Najmä počas školského roka sem prichádzajú školáci, pre ktorých je priamy dotyk s prírodou atraktívnym zážitkom. „Deti to veľmi zaujíma, pretože v priamom prenose pozorujeme živočíchy v mokradi. Z jazierka si naberú vodu, v ktorej potom lupou skúmajú chrobáčiky a spoločne sa ich snažíme identifikovať. Je to pre ne úžasná príležitosť spoznať živočíchy, ktoré vidia len v učebniciach, a takto už od malička získavajú vzťah k prírode,“ hovorí Kristína Šupinová zo Združenia Slatinka, ktorá sa práci s deťmi venuje.

Mokrade môžu mať rôzne podoby, od prameňov, cez tečúce vody, mokré lúky, rašeliniská až po jazerá či koralové útesy. „Je to vlastne všetko, čo je podmienené vodou, ktorá je na povrchu alebo tesne pod ním a ovplyvňuje život v danej lokalite,“ vysvetľuje Kadlečík.

Za posledných štyridsať rokov bolo na svete zničených 40 percent prírodných mokradí. Ani Slovensko sa tomu nevyhlo. „Veľké odvodňovacie zásahy sa uskutočnili v 50. rokoch minulého storočia pri takzvanom zúrodňovaní krajiny, budovali sa veľké priehrady, ktoré zaplavili mnoho prírodných mokradí, zachytávali sa pramene. To všetko malo vplyv na stav mokradí. Vybudovali sa síce aj umelé, ako rybníky či rôzne typy vodných nádrží, tie však nespĺňajú toľko funkcií z pohľadu zachovania biodiverzity ako prírodné,“ spresňuje.

Napriek tomu je Slovensko v porovnaní s inými stredoeurópskymi krajinami na tom podľa neho relatívne dobre. „Vďaka tomu, že u nás v minulosti nebol rozvinutý priemysel, mokradí v prírodnom stave máme ešte pomerne dosť. Sú však pod ustavičným tlakom, či už zo strany zámerov investorov, alebo v prípade riek budovaním malých vodných elektrární,“ dodáva Kadlečík.

V zozname mokradí medzinárodného významu má Slovensko 14 lokalít, ktoré pokrývajú viac ako 40-tisíc hektárov. Sú to rieky, lužné lesy, zaplavované lúky, rašeliniská, močiare, rybníky a podzemné vody jaskýň. Chráni ich medzinárodný Ramsarský dohovor. Na Slovensku sú ďalšie tisícky väčších či menších mokraďových lokalít, ktoré budú ochranári postupne mapovať a zverejňovať. Tieto informácie poslúžia investorom aj úradom pri vydávaní stavebných povolení, aby nedošlo k ich zničeniu.

O význame mokradí a dôležitosti ich ochrany sa ľudia môžu dozvedieť viac v Informačnom stredisku o mokradiach Karpát, ktoré ako prvé a zatiaľ jediné v strednej Európe otvorili nedávno v Banskej Bystrici. Slúži všetkým karpatským krajinám, popri Slovensku aj Česku, Poľsku, Maďarsku, Ukrajine, Rumunsku a Srbsku. Na jeho vybudovanie ochranári získali peniaze cez program švajčiarsko-slovenskej spolupráce.