Doteraz sa vyskytli prípady, že ten, kto poukázal na prešľapy na pracovisku, prišiel následne o zamestnanie. Zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka umožní osobe, ktorá podá trestné oznámenie, anonymitu. Trestný spis by totiž nemal obsahovať údaje o jej totožnosti. Tie budú uložené na prokuratúre a do spisu sa založia len so súhlasom oznamovateľa. Snahou je predísť situáciám, aby pracovník nečelil odvete zamestnávateľa, ak upozornil na trestný čin.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že zákon sa nebude vzťahovať len na oznámenie korupčného správania. „Očakávame od neho, že prijatím ochranných opatrení sa zlepší odhaľovanie protispoločenskej činnosti a že ľudia, ktorí ju oznámia príslušným orgánom, nebudú mať obavy zo straty zamestnania alebo iných postihov od zamestnávateľa. Zlepšením odhaľovania najmä ekonomickej protispoločenskej činnosti by sa mali aj ušetriť verejné financie,“ uviedol tlačový odbor rezortu vnútra.
Navrhovaný zákon ako protispoločenskú činnosť definuje napríklad trestné činy korupcie, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev, machinácie pri verejnom obstarávaní, ale aj správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50-tisíc eur.
Prečítajte si aj glosu Martina Krna Nekompromisne.
Právnička Eva Kováčechová spolupracujúca s Via Iuris sa stretla s prípadmi ľudí, ktorí keď poukázali na nezrovnalosti v hospodárení organizácie, pre ktorú pracovali, dostali výpoveď z práce. „Samozrejme, dôvody výpovede boli uvedené ako organizačná zmena. Výpoveď nasledovala krátko po tom, ako poukázali na nezrovnalosti,“ objasnila Kováčechová. Podľa nej sa zamestnanci v prvom rade obrátia na nadriadeného. Nevie preto, či ich navrhovaná právna úprava skutočne ochráni.
Ochrana oznamovateľa korupcie a jeho odmena
- Žiadosť o poskytnutie ochrany sa podáva prokurátorovi.
- Žiadosť musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu pobytu, miesto výkonu práce a označenie zamestnávateľa.
- Ministerstvo spravodlivosti môže poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti odmenu do výšky 50-násobku minimálnej mzdy – 17 600 eur.
- Podmienkou je právoplatné rozhodnutie, že páchateľ bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu alebo sa v správnom konaní preukázalo spáchanie správneho deliktu.
- Oznamovateľ má lehotu 6 mesiacov, dokedy môže o odmenu požiadať. Lehota začína plynúť dňom doručenia právoplatného rozhodnutia o odsúdení páchateľa.
- Ministerstvo spravodlivosti má ďalších 6 mesiacov, aby o žiadosti rozhodlo.
Zdroj: návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti
Zákon čelil veľkej oponentúre, bolo k nemu vznesených vyše 200 rôznych pripomienok. Zamestnávatelia vnímajú zákon pozitívne, aj keď mali k nemu isté výhrady. Myslia si, že mal byť konkrétnejší a jasnejší. Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták povedal, že problém mali napríklad s pojmom protispoločenské konanie, ktoré je aj v názve navrhovaného zákona. „Je to veľmi vágny pojem a nie je jasné, či ide iba o konanie, ktoré je v rozpore so zákonmi alebo je to konanie, ktoré je v súlade so zákonom, ale z morálneho hľadiska je nevhodné,“ poznamenal Hošták.
Novinkou je peňažná odmena pre oznamovateľa. Doteraz ju niektorí ministri vládneho Smeru odmietali. Šéf rezortu spravodlivosti Tomáš Borec vlani hovoril, že finančná odmena by bola v rozpore s Trestným zákonom, pretože na Slovensku funguje povinné ohlasovanie korupcie. Ten, kto korupciu neoznámi, môže byť sám trestne stíhaný.
Odmena za ohlasovanie trestných činov bude do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, čo je v súčasnosti 17 600 eur. Ide o sumu, ktorá sa ako hraničná používa aj v súvislosti s odškodňovaním osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Odmena nie je nárokovateľná. O jej priznaní bude rozhodovať rezort spravodlivosti, ktorý zohľadní mieru účasti oznamovateľa na objasnení trestného činu. Podmienkou vyplatenia odmeny je právoplatný verdikt súdu o spáchaní trestného činu, alebo v správnom konaní rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu.
Poskytnutie peňažnej odmeny však vyvoláva diskusie. Zamestnávatelia podľa Hoštáka nevidia dôvod na odmeňovanie občanov za činnosť, ktorú sú aj tak povinní nahlásiť zo zákona. Podľa právničky Kováčechovej nejde o výnimočný nápad. Označila ho za zaujímavé riešenie. Nedokázala však odhadnúť, či vzrastie odhaľovanie korupčného správania. „Neviem, či takáto jednorazová odmena ľuďom zhojí obavy z toho, že sa všetko obráti proti nim a budú vyhodení zo zamestnania,“ poznamenala.
Advokát Ondrej Mularčík usúdil, že sa možno nájde pár jedincov, ktorí oznámia protispoločenské konanie. Podľa neho odmena bude možno stimulom, že sa udejú aj „podrazy na niekoho“, aby sa oznamovateľ prepracoval k odmene. Advokát má preto pochybnosti o efektivite odmeny. „Človek, ktorý sa podieľa na odhalení korupcie, vždy zostane tým poznačený, či chce, alebo nechce,“ doplnil.
Navrhovaný zákon by sa mal niekedy po letných prázdninách dostať na rokovanie vlády. Po odsúhlasení v parlamente by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára budúceho roku.