Príbeh početnej rodiny sa objavil v dokumente britskej televíznej stanice Channel 5. Slováci v ňom hovoria, ako im príchod do Anglicka zmenil život. „Na Slovensko by som sa nikdy nevrátil. Anglicko mi dalo strechu nad hlavou, zdravotnú starostlivosť, bezplatné školy pre deti a množstvo výhod. A to všetko zadarmo,“ povedal Peter, ktorý je už dva roky nezamestnaný. Manželka Katarína tu počas siedmich rokov odpracovala iba niekoľko dní. Napriek tomu dostávajú od štátu podporu 430 libier na týždeň, čo je vyše 540 eur. Mesačne si tak prilepšia o dve tisícky eur. „Je nám tu dobre. Máme všetko, čo chceme. Na Slovensku by sme to nikdy nedostali. Tam sme nemali elektriku, radiátory, proste nič,“ doplnila ho Katarína.
Na Slovensku by dvojica so štyrmi a viac nezaopatrenými deťmi dostala základnú dávku v hmotnej núdzi 160,40 eura mesačne. Okrem toho by mohla požiadať o príspevok na bývanie vo výške 89,20 eura, ak by žila v legálnej stavbe. Keby sa dospelí členovia rodiny nezúčastňovali na aktivačných prácach, nemali by nárok na žiadne ďalšie príspevky.
V dokumente vystúpil aj Rumun Ion Lazar, ktorý sa do Anglicka nasťahoval pred šiestimi mesiacmi a žije so svojou sestrou, jej manželom a dvoma susedmi. „Táto krajina je veľmi bohatá. Zadarmo som dostal domov, peniaze a .. vlastne všetko,“ hovorí s úsmevom. Prácu nemá, vo voľnom čase zbiera po uliciach šrot. „Keď nemám jedlo, idem a ukradnem ho,“ priznal sa. „Potrebujem asi 40-tisíc libier (vyše 50-tisíc eur). Myslím, že ich dokážem získať v priebehu jedného-dvoch rokov,“ uvažuje. Peniaze chce využiť na stavbu nového domu s kúpeľňou, chladničkou či plazmovou televíziou v Rumunsku.
Dokument ukazuje jeho súčasné bývanie, schátraný dom, pred ktorým je navešaná bielizeň, či plot, na ktorom visí koberec. Na dvore sa prechádzajú sliepky a malý chlapec, ktorý si napľuje do rúk, a takto si ich „umýva“. „Dostať peniaze od tejto krajiny je naozaj ľahké,“ dodáva Rumun. Reportáž vyvolala v Anglicku poriadny rozruch. Ľudia žiadajú, aby sa systém sprísnil a prisťahovalci si museli dávky odpracovať. „Som slobodná matka s dvoma deťmi a každý deň chodím do práce. Napriek tomu si nežijem kráľovsky ako tieto rodiny,“ napísala do diskusie pod videom mladá Britka. „S manželom ťažko pracujeme, aby sme si nenarobili dlhy. Štve ma, že niekto príde a všetko dostane zadarmo. Je to nehorázne a žiadam vládu, aby s tým niečo urobila,“ pokračuje ďalšia diskutujúca. „Dávky by si mali odpracovať. Hoci aj triedením smetí. Je mi z toho zle. Z detí si urobili biznis a z krajiny dojnú kravu,“ vystríhal nahnevaný Brit.
Podľa Miloslava Bahnu zo Slovenskej akadémie vied je v Británii asi 65-tisíc Slovákov. „Keď Angličania v roku 2004 otvárali trh, mysleli si, že budú okrajovou destináciou. Rátali s maximálne 13-tisíc prisťahovalcov ročne. Už o dva roky neskôr sa však museli popasovať s pol miliónom obyvateľov strednej a východnej Európy. Ich nálady sú skôr protimigračné,“ vysvetľuje Bahna. Počet Slovákov v Británii prudko narastal až do roku 2008, potom sa ustálil.
„Nemyslím si, že by tam bolo veľa rodín, ktoré len zneužívajú systém. Briti si prisťahovalectvo viackrát analyzovali a pozitíva prevládajú nad negatívami. Vznikli zamestnania, ktoré by bez cudzincov neexistovali. Napríklad také zbieranie jahôd, to by domáci nikdy nerobili. Sťažovať sa môžu jedine ľudia v nízkopríjmových zamestnaniach, ktorých prisťahovalci v niektorých prípadoch vytlačili,“ dodal.
Dokument nenechal chladných ani politikov a rôzne združenia. „Jediným spôsobom, ako zabrániť do očí bijúcemu zneužívaniu, je vystúpenie našej krajiny z Európskej únie,“ citovali noviny Express poslanca Tima Akera z euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP).
Pomoc od štátu nemožno brať ako náhradu vlastných zdrojov obživy, vyhlásil zase hovorca Aliancie daňových poplatníkov Andy Silvester. „Systém sociálnych dávok by mal byť bezpečnou sieťou pre ľudí, nie dlhodobou náhradou práce,“ uzatvoril.