Ministerstvo plánuje do procesu zapojiť firmy, ktoré by si vlastné jasle mohli zriadiť priamo na pracoviskách, ale spolieha sa aj na samosprávy. Časť nákladov im uhradí z eurofondov. „Aj touto cestou sa snažíme robiť kroky na zosúladenie rodinného a pracovného života. Radi by sme matkám uľahčili návrat do pracovného procesu,“ uviedol štátny tajomník ministerstva Jozef Burian.
Projekt by mal podľa Buriana zafungovať od januára 2015. Výzvu na zaslanie žiadostí o finančné dotácie sa ministerstvo chystá vyhlásiť v tomto októbri. Štátny tajomník však zdôraznil, že eurofondy nebudú poskytnuté na vybudovanie a prevádzku jaslí, ale len na vykrytie miezd vychovávateliek. „Keďže takto vytvoríme rad nových pracovných miest, budeme môcť na tento účel využiť prostriedky Európskeho sociálneho fondu,“ dodal.
O peniaze môžu požiadať firmy a samosprávy zo všetkých krajov s výnimkou Bratislavského. „Sociálny rezort aktuálne zisťuje záujem o zriadenie firemných jaslí a plánuje aj rokovanie so ZMOS. Očakávame aktivitu aj diskusiu na túto tému,“ uzavrel Burian.
Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov zatiaľ nevie odhadnúť, či firmy ponuku ministerstva využijú. „Pri istej finančnej spoluúčasti zo strany štátu si takúto službu vieme predstaviť. Obávam sa však, že financovanie z eurofondov bude len krátkodobé. Kto bude na jasle prispievať, keď sa minú?“ pýta sa.
Oslovené podniky sa k tomuto zámeru stavajú nejednoznačne. Podľa Mareka Zubríka, obchodného riaditeľa firmy Fagor Ederlan Slovensko zo Žiaru nad Hronom, možno zámer ministerstva označiť za „principiálne dobrý krok“, ktorý ženám matkám otvára priestor pracovne napredovať a zvyšovať životnú úroveň mladých rodín. „O firemných jasliach sme u nás ešte nedebatovali, no medzi našimi 180 zamestnancami sa určite nájdu takí, ktorí by ich privítali,“ myslí si.
„Zakladať jasle aj škôlky je určite dobrý koncept,“ uvažuje Anton Ondrej, riaditeľ pre ľudské zdroje firmy Samsung Electronics Slovakia so sídlom v Galante. Treba to však podľa neho robiť v úzkej súčinnosti štát – obecné samosprávy – firmy, neprenášať väčšinu záťaže na zamestnávateľov. „A najmä, eurofondy by sa nemali využiť na mzdy, ale na vybudovanie či renováciu infraštruktúry, to by malo zmysel,“ mieni. Riešenie, aké ponúka ministerstvo, preto nepovažuje za optimálne. „Našim zamestnancom poskytujeme finančný príspevok na to, aby mohli umiestniť svoje deti do už jestvujúcich jaslí či škôlok,“ poznamenal. Pripustil však, že jasle či škôlky mimo firiem často nekopírujú ich pracovný čas, čo zamestnaným rodičom spôsobuje nemalé problémy.
Reagovať na výzvu ministerstva zrejme nebudú východoslovenské U.S. Steel Košice. „V súčasnosti sa otázkou zriadenia firemných jaslí nezaoberáme. Nemáme od našich zamestnancov informácie o nedostatku miest v iných jasliach, neevidujeme z ich strany požiadavku na takýto krok,“ tvrdí hovorca spoločnosti Ján Bača.
Ako prezradil prvý podpredseda ZMOS Michal Sýkora, už minulý týždeň o zámere ministerstva diskutovala rada združenia, ktorú tvorí 130 zástupcov z 58 regionálnych organizácií. „Z debaty nevyplynul jednoznačný záver. Otváranie nových verejných jaslí na takejto dobrovoľnej báze je najmä otázkou ich finančného zabezpečenia. Takže niektoré samosprávy ho môžu zvládnuť, iné nie,“ zdôraznil.
Priznal však, že veľký záujem zo strany samospráv neočakáva. „Príliš dobre si pamätáme, ako nás zhora nútili jasle či škôlky rušiť. Aj keď sme sa bránili a argumentovali, že je to dôležitá a veľmi potrebná služba pre našich ľudí. A teraz, keď sa nám sieť zariadení ako-tak podarilo utriasť, máme zase nové zakladať?“ poznamenal Sýkora.
S rozšírením kapacít nielen v jasliach, ale aj vo verejných škôlkach počíta aj jeden z 15 bodov sociálneho balíčka, ktorý nedávno na svojom sneme prijal vládny Smer. Obce a mestá by podľa doteraz zverejnených informácií mali mať k dispozícii fond s 25 miliónmi eur, z ktorého by mohli vytvoriť ďalších zhruba 200-tisíc miest pre deti.
„Čo sa týka škôlok, ešte by som si rozšírenie siete vedel predstaviť. No s jasľami to bude ťažké. Ak chceme hľadať cesty, aby sme sa vedeli aspoň trochu priblížiť k niekdajšiemu stavu, musíme prijímať systémové riešenia. Teda po finančnej aj kompetenčnej stránke nezávislé od prísunu peňazí z eurofondov, ktoré tu onedlho nemusia byť,“ myslí si výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
Pripomína, že detské jasle kedysi spadali pod rezort zdravotníctva a vychovávateľkami v nich boli kvalifikované zdravotné sestry. Po zániku celoštátneho systému však zostalo už len na dobrej vôli obcí, či budú niektoré z nich ďalej prevádzkovať. „Zničiť či zrušiť niečo je obvykle ľahké. Obnoviť a oživiť však už nie,“ mieni.
„Jeden spokojný zamestnanec toho urobí oveľa viac ako traja nespokojní,“ uviedla Miriam Letašiová, prezidentka neziskovky Srdce Slovenska, ktorá v máji spolu s ministerstvom zorganizovala fórum Firma 21. storočia – Zamestnávateľ ústretový k rodine. Podľa Letašiovej slovenskí rodičia momentálne trpia nedostatkom predškolských zariadení a takisto flexibilné formy pracovného času, hoci ich zakotvuje aj Zákonník práce, sa v praxi veľmi nevyužívajú. „Ak dokážeme vytvoriť systémové nastavenia pre rodiny, bude to mať efekt aj na zvýšenie zamestnanosti a pôrodnosti,“ dodala.
Ako zdôraznil Burian, projekt bude ústretový aj voči zamestnávateľom, ktorí budú ochotní umožniť matkám flexibilnú prácu. Takisto im čiastočne finančne prispeje na ich mzdy.