Bol to útok protilietadlového systému?
Ide zrejme o výsledok práce protilietadlového raketového komplexu. Bola to úmyselne vedená paľba. Musíme však hovoriť o tom, že ten, kto riadi takýto systém, musí zabezpečiť ochranu civilného letectva. To je jeden z hlavných princípov, ktorý sa musí dodržiavať pri vedení raketového obranného boja.
Povstalci sa na sociálnych sieťach chválili zostrelením vojenského dopravného lietadla a ukazovali pritom zábery na horiaci boeing. Ak skutočne vlastnili vyspelý raketový systém, mohli si pomýliť cieľ?
Veľký problém je práve v dezorganizácii, decentralizovanom spôsobe vedenia boja. To je základná črta celého konfliktu. Mohol to byť chaos. Tie jednotky bojujú bez velenia, na základe vlastných rozhodnutí. Sú odkázaní sami na seba a mohlo sa stať, že si pomýlili dopravné lietadlo s iným strojom, ale to je ťažko hodnotiť. V prvom rade si treba uvedomiť, že letecká prevádzka je veľmi prísne regulovaná. Lietadlá lietajú podľa letových plánov.
Čiže obsluha takýchto zariadení musí mať prehľad o civilných letoch…
To je základná vec, zoznámiť sa s priestorom, s letiskami. Strediská dispečerov majú prehľad o každom lietadle, ktoré lieta vo výškach nad tri kilometre a obzvlášť o lietadlách takýchto diaľkových letov. V ich prípade sa letové plány podávajú dopredu. Vie sa presne, kde to lietadlo bude, aký je to typ. Všetky tieto informácie sa zobrazujú na rádiolokátoroch a civilné lietadlá sú navyše vybavené odpovedačmi, ktoré v špeciálnom rozpoznávacom znaku signalizujú všetky podrobné informácie o svojom lete.
Dokážu teda vojenské systémy automaticky rozlíšiť, či je to vojenský, alebo civilný stroj?
Závisí to od technického vybavenia systému. Takéto informácie by sa mali zobrazovať, no aj keby nie, pre vycvičenú bojovú posádku (raketového systému pozn. red.) musia byť príznaky takéhoto letu úplne jednoznačné. Lietadlo letelo po nemennej výške s nemenným kurzom rovnakou rýchlosťou, nerobilo žiaden manéver. Mohli teda bezpečne rozpoznať, že ide o civilnú linku, že to nie je hrozba pre ich vojsko. Vojenský cieľ manévruje, mení parametre letu. No, žiaľ, aj pri vojenských cvičeniach, kde platia prísne bezpečnostné opatrenia, sa už stalo, že si posádka zamenila cieľ.
Pomýlili si vojenské a civilné lietadlo?
V roku 2001 sa niečo podobné stalo práve v krymskom výcvikovom priestore. Vojaci tu strieľali zo systému S-200, no zámenou cieľa zostrelili tupolev. Civilné lietadlo Tu-154, ktoré bolo omnoho ďalej ako cvičný cieľ. Zahynulo asi 150 ľudí, boli medzi nimi aj deti, ktoré sa vracali z prázdnin. Bola to veľká tragédia…
Spomenuli ste vycvičenú posádku. Dokázal by raketový systém obsluhovať hocikto?
Laik to nezvládne. Je potrebné zaškolenie. Aj intenzívny výcvik by trval dlhšie ako mesiac. Určite to nefunguje tak, že sa za tento systém posadí človek a do piatich minút odpáli raketu.
V médiách sa skloňuje systém Buk. Mohla to byť táto zbraň?
Stále nie sú presvedčivé dôkazy. Zvyšky rakety po takejto paľbe dopadajú na zem. A neviem, či v tomto nepokojnom regióne by sa niečo také vôbec podarilo nájsť.
Aké iné dôkazy by nasvedčovali tomu, že lietadlo zostrelil práve Buk?
Raketa za sebou zanecháva mohutnú stopu a let do takejto výšky jej trvá niekoľko sekúnd, takže určite by sa našli očité svedectvá. Potom by to mali byť záznamy z rádiolokačných systémov, tiež sú tu družicové prieskumné prostriedky. Takisto poškodenia a črepiny v troskách lietadla.
Čo sa vlastne deje, ak lietadlo zasiahnu rakety z tohto systému?
Využíva sa črepinový spôsob ničenia cieľa. Nálož pri výbuchu vychrlí množstvo črepín, ktoré zasahujú životne dôležité časti lietadla. Systém ovládania, krídla, smerovku v zadnej časti a, samozrejme, motory. Ak by nálož vybuchla tesne pri lietadle, došlo by k jeho totálnemu zničeniu. Pri lietadle, ktoré letí tak vysoko rýchlosťou približne 700 kilometrov za hodinu, stačí aj malé poškodenie a celé sa rozpadne.
Zbraň Buk potrebuje na obsluhu desiatky školených ľudí
Buk je vyspelý protilietadlový systém vo výzbroji krajín bývalého Sovietskeho zväzu a vďaka svojej efektivite a vysokej presnosti patrí k svetovej špičke. Jeho presné označenie je 9K37M1 Buk M-1, Severoatlantická aliancia používa označenie SA-11 Gadfly (ovad). Je to taký komplikovaný zbraňový systém, že ak by sa k nemu aj dostal človek s bežným vojenským výcvikom, nedokázal by z neho sám odpáliť raketu.
Treba na to desiatky vyškolených profesionálov. Tvrdí to expert na zbraňové systémy krajín bývalej Varšavskej zmluvy Miroslav Gyűrösi. Buk je totiž zostava niekoľkých vozidiel. „Základná batéria pozostáva z jedného veliteľského vozidla, jedného trojdimenzionálneho prehľadového radaru, zo šiestich samohybných palebných vozidiel a zo šiestich nabíjacích vozidiel. Zbraň dokáže síce fungovať aj v skrátenej zostave, ale aj na jej obsluhu potrebujete do 30 ľudí, samozrejme, vyškolených. Človek so základným vojenským výcvikom by dokázal takéto vozidlo naštartovať, odísť, a to je všetko,“ naznačil.
Teoreticky dokáže raketu samostatne odpáliť aj jedno samohybné palebné vozidlo. Je totiž vybavené kamerou a navádzacím systémom, no v takomto prípade sa nedá spoľahlivo rozlíšiť cieľ – či ide o civilný let, alebo vojenský stroj. „Môžete vystreliť, naviesť na cieľ, ale netušíte, na čo ste strieľali,“ upozornil Gyűrösi. Podľa neho je však skôr nepravdepodobné, že takýmto spôsobom odpálili raketu proruskí separatisti, ako to tvrdí Ukrajina. Pretože fotografia, ktorou sa separatisti chválili na Twitteri, nezobrazuje samohybné palebné vozidlo, ale nabíjacie vozidlo, ktoré samostatne nedokáže odpáliť riadenú strelu.
Buk je určený na ničenie lietadiel, vrtuľníkov, ale aj rôznych bezposádkových strojov, čiže aj bezpilotných lietadiel a takisto aj inteligentných bômb. Najmodernejšiu verziu zbrane má vo výzbroji Rusko, okrem Ukrajiny a Bieloruska ním disponuje aj Fínsko, tri batérie by mali byť rozmiestnené v okolí Helsínk. Táto zbraň sa mala tesne pred rozpadom Sovietskeho zväzu dostať aj do výzbroje Československa, no nakoniec z toho zišlo. „Ešte stále sú však na území Česka a Slovenska živí ľudia, ktorí prešli školením na tento systém,“ podotkol expert.
Buk dokáže zasiahnuť ciele letiace vo výške od 15 metrov do 22 kilometrov. Raketa za sebou zanecháva mohutnú stopu, ktorá je viditeľná do vzdialenosti vyše 20 kilometrov a ak bola naozaj použitá, určite sú v oblasti očití svedkovia. „Ak bola táto zbraň skutočne použitá, akékoľvek prostriedky rádiotechnického prieskumu by túto činnosť zachytili,“ mienil Gyűrösi. (Andrej Barát)
Protilietadlový raketový systém Buk
Mobilné pozemné vojenské zariadenie protivzdušnej obrany s raketami stredného doletu, ktoré sa dostalo do výzbroje Sovietskej armády v roku 1979.
Rakety: Systém pozostáva zo štyroch rakiet, pričom na paľbu je pripravený do piatich minút.
Raketa 9M38 navádzaná na cieľ pozemným radarom. Má dĺžku 5,5 metra. Bojová hlavica váži 70 kilogramov. Má rýchlosť 850 m/s.
Radar: Dokáže zaznamenať ciele až vo výške 22-tisíc metrov.
Mobilné odpaľovacie vozidlo dlhé 10 metrov.