Ochrana žien sa skončí, do dôchodku nepôjdu skôr

Ekonómovia tvrdia, že áno, sociológovia však upozorňujú na rozdiel vo výške dôchodkov, ktorý je v neprospech žien. Zjednotenie veku by preto podľa nich mohli sprevádzať kompenzačné opatrenia.

V takmer polovici členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska ženy odchádzajú do dôchodku skôr ako muži, penzijný vek sa odvíja od počtu narodených detí. Po roku 2020 by s výnimkou jedinej krajiny, Rumunska, mal byť pre obe pohlavia jednotný. V mnohých sa bude aj ďalej súbežne zvyšovať. „S dôchodkovým vekom žien je to zložité. Životné osudy ľudí sú však také rôzne, že nastaviť systém pre mužov aj ženy naozaj spravodlivo, nie je celkom možné. Preto som stúpencom jednotného odchodového veku,“ uvažuje ekonóm INESS Radovan Ďurana. Svoj postoj opiera o známe fakty. Žena, hoci vykonáva rovnakú profesiu, má v porovnaní s mužom zväčša nižšiu mzdu, a teda získa aj nižší dôchodok. Nižší penzijný vek jej ho stláča dolu ešte viac. Na druhej strane, keďže v priemere aj dlhšie žije, z dôchodkového systému môže v porovnaní s mužom odčerpať viac peňazí. A s nižším dôchodkom tiež oveľa viac profituje zo solidárneho zvyšovania nízkych a znižovania vysokých penzií, vrátane súčasného modelu ich valorizácie o pevnú sumu.

„Jednoduchá kalkulácia – muž poberá dôchodok 370 eur 16 rokov, žena 300-eurový 20 rokov. Žena dostane dohromady o čosi viac ako muž,“ počíta Ďurana. Pripomína tiež, že mnohé zo žien na dôchodku v skutočnosti získajú viac, ako za aktívneho života zaplatili na odvodoch. „Mnohé by sa zase po smrti manžela aj rady znovu vydali, ale neurobia to, pretože by prišli o vdovský dôchodok. Vdovci na dôchodku dostanú zopár miliónov, ženy niekoľko 100 miliónov eur ročne,“ porovnáva ekonóm. Dôležitá je však aj sociálna stránka problému. Keď ženy v minulosti odchádzali do dôchodku v relatívne mladom veku, prirodzene na seba brali rolu opatrovateliek vnúčat, ale aj prestarnutých či chorých členov rodiny. Pomáhali tým nielen príbuzenstvu, ale aj uľahčovali verejným financiám.

Sociologička SAV Monika Čambáliková pripomína, že dorovnávanie penzijného veku žien si vynútil antidiskriminačný zákon, ktorý obom pohlaviam zaručuje rovnaké zaobchádzanie. „Lenže ak ženy diskriminoval nižší odchodový vek, rovnako si zaslúžia aj odstránenie ďalších diskriminačných faktorov,“ mieni. Podľa Čambálikovej by sa napríklad ženám mala ako spoločensky užitočná a potrebná uznať aj tá práca, ktorú vykonávajú „v druhej zmene“. "Ak žena vychováva deti v škôlke alebo robí opatrovateľku v zariadení pre dôchodcov, je za túto prácu honorovaná. Doma ju však robí úplne zadarmo. Dokonca paradoxne tým ešte sama seba ukracuje, v kariérnej oblasti aj neskôr na výške dôchodku, " zdôrazňuje sociologička.

zväčšiť

dôchodkový vek

Ministerstvo práce o zvýhodnení žien neuvažuje. Podľa neho by to bolo v rozpore s ústavou aj spomínaným antidiskriminačným zákonom. „A čo sa týka starostlivosti o deti, zákon o sociálnom poistení v princípe nerozlišuje medzi mužmi a ženami. Materské môže poberať tak matka, ako aj otec,“ hovorí riaditeľ tlačového odboru rezortu práce Michal Stuška.

Zjednocovanie dôchodkového veku mužov a žien naštartovala penzijná reforma schválená v roku 2004 za ministra práce Ľudovíta Kaníka. Na jej základe sa penzijný vek mužov zdvihol zo 60 na 62 rokov a vek žien bude v závislosti od počtu narodených detí na túto hranicu dobiehať do roku 2024. Zároveň však už terajšia vláda presadila ďalšie zvyšovanie tejto hranice, od roku 2017 bude automaticky a u oboch pohlaví rásť podľa zvyšujúceho sa veku dožitia, teda každoročne asi o 50 dní.

„Ani ako muž sa so zjednocovaním dôchodkového veku mužov a žien stotožniť neviem a nepovažujem ho za spravodlivé,“ tvrdí šéf Jednoty dôchodcov na Slovensku Ján Lipiansky. Za dvojité pracovné vyčerpanie, za výchovu nových daňových poplatníkov, sú podľa neho ženy na starobu „odmeňované“ akurát tým, že z nízkej penzie živoria ešte o niekoľko rokov dlhšie ako muži.