„Ľudia si živo pamätali na balkánske vojny. Pri ich príležitosti Rakúsko-Uhorsko prijalo aj mimoriadne zákony pre prípad vojny s tým, že ak by nastal konflikt, tak vstúpia okamžite do platnosti. Určité vedomie, že vojna môže prísť, existovalo,“ hovorí Gabriela Dudeková z Historického ústavu SAV o atmosfére tých dní.
S vyhlásením vojny bolo obmedzené spolčovacie právo, sloboda tlače a sprísnili sa tresty za urážku majestátu a vlastizradu. „Mnoho ľudí vyšetrovali za takzvané protištátne výroky, ktoré mohli byť klasifikované ako protivojnové,“ hovorí Dudeková.
Zároveň sa začala aj čiastočná mobilizácia a už o tri dni, 1. augusta, nasledovala všeobecná mobilizácia. Vo veľkých mestách to ochromilo civilnú dopravu. „V priebehu dvoch-troch dní prišlo do Prešporku niekoľko tisíc vojakov, ktorí potrebovali ubytovanie, robili si zásoby,“ hovorí Dudeková. V mestách veľmi rýchlo nastalo zdražovanie potravín. „A okamžite začal fungovať čierny trh,“ pripomína Dudeková.
Narukovaní vojaci zo Slovenska boli ešte v auguste nasadení na východný front. V Haliči sa ruským vojskám podarilo prekročiť Karpaty a dostali sa až na Slovensko. „Priebeh frontových udalostí sa územia dnešného Slovenska dotkol veľmi intenzívne, a to od októbra 1914 do začiatku mája 1915,“ uvádza Peter Chorvát z Vojenského historického ústavu. Vojnou boli najviac postihnuté obce vtedajšej Šarišskej a Zemplínskej župy.
Keď vojaci odišli na front, prejavil sa nedostatok pracovných síl. „Na ich miesta nastupovali iní muži, starší, postupne ženy. Neskôr sa začal nedostatok potravín prejavovať už akútne, nastali rekvirácie poľnohospodárskych plodín, surovín, materiálov, kovov, kože, medených kotlov, v ktorých sa ohrievala voda, kostolných zvonov. Na Veľkú noc roku 1915 bol zavedený lístkový systém,“ hovorí Dudeková.
Už po mesiaci od vyhlásenia vojny však začali prichádzať prvé vlaky so zranenými, neskôr so zajatcami. Prichádzali aj utečenci z okupovaných území. Najskôr z juhu, potom z Haliče. „Prítomnosť vojny bola dennodenná, nedalo sa jej vyhnúť. Či už vo forme nedostatku, alebo v podobe zranených či neustálej propagandy,“ hovorí Dudeková.
Celkovo bolo z územia Slovenska počas prvej svetovej vojny podľa Chorváta zmobilizovaných približne 400-tisíc mužov. Z nich približne 69-tisíc padlo a asi rovnaký počet zostalo invalidných.