„Jeho úlohou by malo byť v zásade nezávislé posudzovanie dodržiavania práv detí, monitorovanie plnenia záväzkov Slovenska, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce. Spolu s komisárom pre práva detí by mal vzniknúť aj inštitút komisára pre práva ľudí so zdravotným postihnutím. Na potrebu vytvorenia nezávislých inštitúcií na ochranu detí i ľudí s postihnutím už dlhšie upozorňujú Slovensko medzinárodné organizácie.
O tom, kto by mohol byť prvým slovenským komisárom pre práva detí a aký veľký by bol jeho tím, rezort zatiaľ nechce špekulovať. Štátny tajomník rezortu Peter Burian však zdôraznil, že do výberu budúceho detského ombudsmana bude hovoriť Výbor pre deti a mládež, mimovládne organizácie a inštitúcie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv detí.
Podľa mimovládiek je najdôležitejšie to, aby inštitút nefungoval len formálne, ale aby sa skutočne zaoberal systematickým riešením jednotlivých problémov detí aj dlhodobým sledovaním toho, čo ich trápi a aby upozorňoval na možné riziká porušovania práv detí. Mal by sledovať prijímanie a uplatňovanie zákonov, ktoré sa týkajú aj mládeže, ako sú zákony o rodine, legislatíva v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnoprávnej ochrany, školstva, súdnictva. Mal by sa zaoberať aj postupmi úradov a inštitúcií, s ktorými deti prichádzajú do styku, alebo ovplyvňujú to, ako sa im žije. Ak by sa ochranou detí niekto systematicky zaoberal dávnejšie, možno by sa predišlo aj tragickým prípadom, akým bola smrť utýranej Lucky.
Detský ombudsman by mal zabezpečovať aj to, že riešenie niektorých prípadov sa nebude zbytočne predlžovať. Aj úrady budú pod väčším tlakom rozhodovať skutočne v najlepšom záujme dieťaťa. „Ide o to, aby ombudsman obhájil dieťa v prípadoch, ktoré sa vlečú, alebo sa pri nich prijali kompetentné rozhodnutia,“ povedala Marianna Kováčová, riaditeľka krízového centra Slniečko.
Komisár pre deti by podľa rezortu práce mal byť samostatnou inštitúciou. Jedným z navrhovaných variantov, kde zriadiť jeho pracovisko, bolo totiž posilnenie pôsobnosti a personálneho zabezpečenia úradu ombudsmanky, ktorý by zastrešil aj detského ombudsmana. Podobne sa o detského ombudsmana pred dvoma rokmi uchádzalo aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
„Je niekoľko možností, ako riešiť verejnú ochranu práv detí,“ pripustil tlačový odbor rezortu. Aj Výbor pre deti a mládež však podľa tlačového vyhlásenia prišiel k záveru, že „optimálnym riešením“ je vytvorenie samostatnej inštitúcie. Ako bude komisár pre deti spolupracovať s ombudsmankou či so strediskom pre ľudské práva, ktoré sa čiastočne zaoberajú aj právami detí, nie je jasné. Spolupráca medzi nimi však nebude povinnosť. „Zásadnou požiadavkou, ktorú musí takáto inštitúcia plniť, je nezávislosť, zákonný záväzok spolupracovať môže byť v tejto súvislosti veľmi rizikový,“ uviedol tlačový odbor rezortu.
Ombudsmanka Jana Dubovcová drží budúcemu detskému ombudsmanovi palce a ako ústavný orgán, ktorý robí dohľad nad činnosťou všetkých inštitúcií, ho bude „dopĺňať“. „Najviac mi záleží na tom, aby sa ochrana práv dala realizovať,“ povedala Dubovcová pred časom v relácii RTVS.
Pri úrade ombudsmanky zatiaľ funguje stránka www.detskyombudsman.sk. Vlani na nej zaznamenali 827 podnetov detí. „Najčastejšie sú to problémy, ktoré sa týkajú školy, najmä vzťahov medzi učiteľmi a deťmi, alebo aj medzi deťmi navzájom. Často riešime šikanovanie, ale medzi podnetmi sú aj problémy v rodine, vzťahy s rodičmi, výživné, rozvody,“ uviedla právnička Kancelárie verejnej ochrankyne práv Janka Milan Laššáková.
Cez stránku a podnet jedného z chlapcov z reedukačného centra, ktorý sa sťažoval na používanie telesných trestov a psychický nátlak, Dubovcová upozornila aj na situáciu chovancov v polepšovaniach. Problém nedávno pripustil aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár, viaceré domovy preveruje prokuratúra.