Dôležitejší než talent je charakter, hovorí Figeľ o odídencoch

Z KDH po voľbách odišli traja poslanci, Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a Radoslav Procházka. Predseda KDH Ján Figeľ v rozhovore pre Pravdu odmietol, že hnutie opustili preto, lebo by priamo ohrozovali jeho pozíciu.

31.07.2014 12:00
ján figeľ, KDH Foto: ,
Som presvedčený, že KDH môže dosahovať dvojciferné postavenie, tvrdí Ján Fígeľ.
debata (26)

"Férová kritika je vítaná. Falošná sa prejavuje podrazmi, ktorých bolo dosť,“ povedal Figeľ. Na adresu Smeru uviedol, že by ho prekvapilo, keby presadil posilnenie práv zväzku osôb rovnakého pohlavia.

Ak porovnáte stav KDH po parlamentných voľbách a teraz, v akej je kondícii?
KDH skončilo v parlamentných voľbách druhé a rovnako aj v regionálnych a eurovoľbách. Reprezentujeme dominantnú stredopravú ľudovú politiku, ale tu nie je dôvod na sebauspokojenie. Pre mňa je to skôr výzva na lepší druhý polčas, pre ktorý máme silnú východiskovú pozíciu z hľadiska odhodlania, tímovosti, profesionality, ale aj dôvody zmeniť slovenské pomery.

Je teda KDH silnejšie ako po voľbách v roku 2012?
KDH prechodne zoslablo odchodom troch poslancov. Dnes však po doplnení a rošádach máme opäť silnejší a akcieschopný klub, ktorý má 15 členov a odborne pokrýva všetky podstatné politiky.

Z KDH odišli Daniel Lipšic, Jana Žitňanská a Radoslav Procházka. Nemali v KDH priestor na sebarealizáciu?
To si nemyslím. Taký rozsiahly politický priestor, ako mal za 14 rokov Daniel Lipšic, nemal asi nikto iný. Má dnes mimo KDH väčší priestor na politiku alebo šancu meniť pomery? My sme vždy dávali príležitosť mladým, talentovaným ľuďom, aj dnes. Dôležitejší než talent je však charakter človeka.

Neopustili KDH preto, lebo ohrozovali priamo vás ako predsedu? Veď vás kritizovali.
Férová kritika je vítaná. Falošná sa prejavuje podrazmi, ktorých bolo dosť. V KDH je priestor na kritiku aj na angažovanosť, politický postup, ba aj na návraty. Čo si po rokoch vlastného pôsobenia, ale aj toho, čo sa deje na Slovensku, zvlášť cením v politike, je vernosť a vytrvalosť. Sú vzácne prejavy ľudskej zrelosti.

Preferencie KDH sa pohybujú okolo hranice osem percent. Je to konštanta, od ktorej sa nedokáže odpútať?
Chcem, aby hnutie rástlo po každej stránke. Tento rast sa prejaví aj na dôveryhodnosti a percentách. V májových eurovoľbách sme získali vyše 13 percent, v regionálnych voľbách vyše 14 percent. Sú to reálne rozhodnutia voličov. Som presvedčený, že KDH môže dosahovať dvojciferné postavenie.

Strany trpia krízou dôvery a voliči hľadajú nové strany a nových lídrov. V čom robia tradičné strany chybu?
Časťou problému je trieštenie, ktorého za 20 rokov bolo dosť, osobitne na pravici, ale nikdy nebolo odpoveďou na pomery doby alebo potreby občanov. Skôr vyjadrovalo personálne ambície, túžbu po moci a skupinové záujmy. Vytvárať akcieschopnú zhodu v rozmanitosti je veľmi náročné. Preto je dôležitá vernosť a vytrvalosť. Roky tu prevláda egoizmus, nestálosť, oportunizmus. Zároveň subjekty potrebujú byť zrozumiteľné, komunikatívne a rezonovať s tým, čo prežíva spoločnosť a nenadbiehať na marketingovú povrchnosť alebo populizmus, čo charakterizuje niektoré politické novotvary v týchto rokoch. Napríklad SaS nabehla na scénu s 12 percentami, jej predseda nebol predtým v parlamente ani ako turista a zrazu ho mal v rukách ako jeho predseda. Je to dobré pre voličov? Výsledok nebol lichotivý. Jedna generácia, ktorá vyrástla v slobode a demokracii, nie je veľa. Slovensko však má schopnosť vnímať výzvy, hľadať riešenia. Je to stredoeurópsky príbeh. Pozrime sa do Česka, čiastočne do Poľska a Maďarska. Aj tam sú pokušenia tzv. antipolitiky alebo vnímanie štátu ako firmy, alebo niektoré prejavy populizmu a extrémizmu.

Boli ste iniciátorom vzniku Ľudovej platformy KDH, Most – Híd, SDKÚ Čo ju zničilo?
Ľudová platforma bola dobrá myšlienka, ale fungovala viac vo dvojici, než v triu, a to kvôli SDKÚ. Hodnoty, ku ktorým sme sa prihlásili, sú platné a usilujeme sa o ne aj teraz, napríklad pri ochrane rodiny a zmenách v justícii. Jeden pokus o stredopravú platformu sa skončil, ale KDH je odhodlané ľudovú politiku rozvíjať naďalej.

V čom teda urobila SDKÚ chybu?
Bol to stav vnútornej krízy súvisiacej s nedostatkom akcieschopnosti a rozhodnosti. Napríklad ak pri téme prezidentských volieb rok trvá rozhodovanie a nakoniec vyznie dvojtvárne, tak to nie je dobré ani pre daný subjekt, ani pre dohodu. K tomuto poznaniu sme s Bélom Bugárom dospievali opakovane. Nachádzať zhodu v opozícii je prípravou na nachádzanie zhody pre vládu, ktorá je oveľa náročnejšia.

Politici SDKÚ si však neboli istí, či má Pavol Hrušovský ako prezidentský kandidát šancu uspieť. Béla Bugár trikrát KDH vyzýval, aby sa vzdal kandidatúry. Vy ste ho nepočúvali. Čo na to poviete?
KDH sa vo finiši nevzdáva. Zvlášť, keď sme sa vtedy odhodlali k ústavným zmenám, ktoré Pavol Hrušovský podpísal. Béla Bugár bol už na jar 2013 odhodlaný na podporu spoločného kandidáta. Žiadal, aby sme sa vyjadrili po Veľkej noci alebo do leta, a tak sme aj urobili. Tretí nebol pripravený na rozhodnutie ani pozitívne, ani negatívne. Netvrdím, že muselo byť pozitívne, ale po takom dlhom čase sa žiada povedať áno, ideme so všetkými rizikami, alebo nie. Nerozhodnosť ničí každú spoluprácu. Keď sa podpisovali podpredsedovia SDKÚ natruc vlastnému predsedovi pod kandidatúru ďalších prezidentských kandidátov, bolo jasné, že je v strane niekoľko línií.

Čo si myslíte o názore predsedu SDKÚ, ktorý medzi dôvody krachu platformy zaradil dohody KDH a Smeru pri novele ústavy alebo v regionálnych voľbách?
Pri regionálnych voľbách som osobne opakovane vyjadril svoj kritický pohľad na rozhodnutia v Banskej Bystrici, a zároveň som vnímal špecifikum nitrianskeho regiónu, kde osem rokov takáto zmiešaná koalícia fungovala aj s účasťou SDKÚ. Regionálnu politiku nemožno stotožniť s celoštátnou. Cieľ definovať a chrániť manželstvo v ústave sme predstavili vo volebnom programe. S iniciatívou som vyšiel v septembri. Ak to malo prejsť, museli sme sa uchádzať o podporu aj v Smere. Inak by iniciatíva zostala neúspešnou. Pavol Frešo ju ani nepodporil, ani nepodpísal, napriek tomu, že v Memorande Ľudovej platformy ochranu manželstva a rodiny potvrdil. Postoje KDH sú konzistentné a predvídateľné. Vo februári Robert Fico oznámil, že nemá problém to podporiť a žiada dohodu pre zmeny v justícii. Mali sme odvahu a cítili zodpovednosť vstúpiť do priestoru, ktorý občania pomenúvajú nielen ako nefunkčný, ale aj skorumpovaný a vzdialený reálnej spravodlivosti. V podstate sa nám tak v opozícii darí plniť nielen vlastný program, ale aj program vlády Ivety Radičovej.

Pokiaľ ide o ústavnú ochranu manželstva, nie je paradoxom, že sa vám v opozícii podarilo dosiahnuť viac, ako keď ste boli vo vláde?
Pravicové strany okrem pár výnimiek nepodporili návrh, ktorý sme my považovali za logickú súčasť hodnotovej a programovej zhody. Je pravda, že s niektorými programovými cieľmi sme sa nedokázali zhodnúť v stredopravej koalícii, aj s týmto. Bolo to však viac kvôli SaS ako iným. Dnes to však nie je o straníckych prístupoch, lebo veľká väčšina obyvateľov Slovenska podporuje definíciu a ústavné ukotvenie manželstva. Podobne veľká väčšina je nespokojná so súdnictvom, je to cez 70 percent. Strany by teda mali načúvať verejnosti a presadzovať účinné opatrenia, lebo nie sú samoúčelne, lebo nie sme v politike kvôli sebe, ale kvôli službe vo verejnom záujme.

Ako sa teda ústavná zmena o manželstve prakticky premietne do života ľudí?
Všetky legislatívne a rozpočtové opatrenia, všeobecne záväzné nariadenia aj konanie štátnych orgánov a samosprávy majú byť v súlade s ústavou. To znamená, že tieto rozhodnutia by nemali oslabovať manželstvo ako zväzok muža a ženy. Nemali by ho relativizovať nejakými pravidlami a opatreniami.

Čo by ste povedali, ak by Smer presadil posilnenie práv zväzku osôb rovnakého pohlavia?
Je to otázka skôr na Smer, lebo okrem jediného neprítomného poslanca celý klub Smeru podporil ústavnú zmenu v oblasti manželstva. Vzhľadom na vyhlásenia predsedu Smeru a hlavných predstaviteľov by som bol teda prekvapený.

Najnovšie sa má opäť meniť ústava. Smer chce zakázať vývoz vody. KDH roky volá po zakotvení ústavného princípu, že jeden volený mandát stačí, a teda, aby poslanec nebol zároveň aj starostom či županom. Možno očakávať dohodu KDH so Smerom tak, aby obidva návrhy prešli?
Ak sa usilujeme o ústavné zmeny, tak vychádzajú z nášho programu a presvedčenia. Nie je to niečo narýchlo objavené. Odmietame kšefty, ústavu považujeme za základný rámec, v ktorom sa nachádza spoločnosť a ktorý sa vyvíja. Preto sú potrebné isté doplnenia. Ak má byť ústavný systém na Slovensku tvorený len judikátmi Ústavného súdu, považoval by som to za nezrelosť parlamentnej demokracie.

Ako sa postavíte k ochrane vody v ústave?
Nie sme proti ochrane vodných zdrojov v ústave. Od začiatku sme boli proti cezhraničným veľkoobchodom s vodou. Práve Smer chcel Žigovým zákonom vytvoriť podmienky na vývoz vody. Zase raz minister mieni a po tlaku opozície a verejnosti premiér mení. Rokovať sme pripravení. KDH však dlhodobo navrhuje nezlučiteľnosť poslaneckého mandátu s niektorými inými funkciami. Svojich členov takto limitujeme už 20 rokov. Poslanec by nemal vykonávať aj ďalšie funkcie, pretože to vyvoláva otázku, čo je jeho hlavná práca. Spochybňuje to výkon samotného mandátu, lebo to vedie ku konfliktom záujmov.

Ak Smer odmietne princíp jeden mandát stačí, neovplyvní to postoj KDH zakotviť ochranu vody v ústave?
Už v decembri sme navrhli aj mäkšiu formu obmedzenia národného športu v parlamente, tzv. mnohostoličkového sedenia, a to vo forme jeden plat stačí. Uvidíme, ako na to bude pripravený Smer. Na konci júna ma celoštátna rada KDH požiadala ako predsedu hnutia začať rokovania o ústavných zmenách – o princípe jeden mandát stačí a vo veci zrušenia Mečiarových amnestií z roku 1998. V obidvoch záležitostiach sme začali konať a už zbierame podpisy aj pod ústavný zákon o zrušení amnestií.

Ako vnímate argumenty, ktoré zazneli zo Smeru, že starostovia či župani vedia v parlamente zúročiť svoje skúsenosti?
Tie skúsenosti sú cenné a dajú sa zúročiť po skončení mandátu župana či starostu, respektíve vysporiadaním sa v prípade dvojnásobného mandátu tak, že dotyčný si vyberie, čo chce robiť. Tento princíp nevylučuje súťaž o mandát, ale vylučuje súčasný výkon viacerých mandátov. Argument o skúsenostiach považujem skôr za alibizmus. Keď tri týždne v mesiaci zasadá parlament, ako môže primátor z východu Slovenska účinne vykonávať mandát primátora, a zároveň poslanecké povinnosti tak, aby bol tvorivým a aktívnym členom parlamentu? Je to skôr o istej kombinácii moci pre moc samotnú, aby ten človek mohol mocensky zariadiť, čo považuje za potrebné, výhodné. Vedie to k netransparen­tnosti, ba až ku korupcii.

Do parlamentných volieb zostáva už len rok a pol. Aká je vaša predstava o novej vláde?
Želám Slovensku lepšiu vládu. Aj lepšiu ako bola Radičovej vláda, aj ako tá súčasná. Tá predchádzajúca sa o zodpovedné riešenia usilovala, ale bola taká nestabilná, že každý týždeň bola otázka, či a koľko vydrží. Nestabilita prekrývala vecnú agendu. Ficova vláda oplýva stabilitou, ale želal by som Slovensku viac zodpovednej exekutívy, lebo iba stabilita nestačí. Postavenie KDH je pre nás veľkou výzvou, aby sme ho upevňovali a aby sme mohli ponúknuť ľuďom stredopravú alternatívu, ktorá bude zodpovednou aj stabilnou ponukou pre čas po voľbách. Cítim zodpovednosť za takúto cestu.

Ak by nebola reálna pravicová vláda, išli by ste do koalície so Smerom?
Stabilná a zodpovedná pravicová vláda, to je moja odpoveď.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #KDH #pravica #Ján Figeľ