Kažimír chce od Richtera analýzu

Sociálne programy, ktoré majú vytvárať nové pracovné miesta pomocou štátnych dotácií, by už nemali byť zacielené iba úzko na mladých do 29 rokov. Myslí si to rezort financií, podľa ktorého je takáto podpora mladých na úkor iných vekových skupín.

31.07.2014 14:00
parlament, odvolavanie, Peter Kažimír, Ján Richter Foto: ,
Minister financií Peter Kažimír a šéf rezortu práce Ján Richter.
debata (3)

Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra zareagovalo na novelu zákona o službách zamestnanosti z dielne rezortu práce. Tá má od budúceho roka zaviesť nový príspevok na vytvorenie pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Príspevok sa má za stanovených podmienok poskytovať zamestnávateľom, ktorí prvýkrát zamestnajú pracovníkov do 26 a do 29 rokov. Pri prideľovaní bude rozhodovať aj čas strávený v evidencii na úradoch práce. Na výšku poskytovanej sumy bude mať vplyv lokalita, v ktorej pracovné miesto vznikne. V najchudobnejších okresoch bude dotácia najvyššia.

Miera nezamestnanosti tridsiatnikov a mladších je na Slovensku podľa ministerstva financií porovnateľná s priemerom Európskej únie a nepredstavuje momentálne najvypuklejší problém v tejto oblasti. „Najviac znevýhodnené skupiny na trhu práce tvoria najmä nízko kvalifikovaní, matky s deťmi a marginalizované rómske komunity,“ argumentuje Kažimírov rezort a túto pripomienku k novele považuje za zásadnú.

Upozorňuje tiež, že skúsenosti krajín OECD svedčia o tom, že dotovanie ceny práce všeobecne nie je veľmi efektívne. Preto od rezortu práce požaduje, aby spracoval hĺbkovú analýzu, ako zafungovali jeho doterajšie programy na podporu zamestnanosti.

Odborári zavedenie príspevku na prvé zamestnanie podporujú takisto s výhradami. "Je pravda, že pre zamestnávanie ľudí nižších vekových skupín treba rýchlo nájsť motiváciu, žiada to od nás aj Európska únia. No rovnako dôsledne sa musíme zaoberať aj dlhodobo nezamestnanými či uchádzačmi o prácu nad 50 rokov, ktorých je síce v porovnaní s nezamestnanými do 30 rokov menej, ale v evidencii zostávajú asi dvojnásobne dlhšie,“ upozorňuje šéf Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár.

Predstavitelia odborov varujú, že ak aj príspevok pomôže znížiť nezamestnanosť mladých, paradoxne by zároveň mohol zvýšiť ešte nebezpečnejšiu dlhodobú nezamestnanosť. Hoci Kollár pripustil, že ministerstvo práce realizuje aj niektoré projekty zamerané práve na ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako rok, považuje jeho aktivity v tomto smere za nedostatočné. „O tých projektoch veľa nepočuť. Zrejme nie sú primerane spropagované či pre zamestnávateľov dostatočne zaujímavé,“ konštatoval šéf KOZ.

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a Klubu 500 by poskytnutie príspevku nemalo byť bolo podmienené tým, ako dlho mladého nezamestnaného eviduje úrad práce. Absolvent, ako uvádza, je automaticky znevýhodnený a nie je potrebné, aby bol najprv tri až šesť mesiacov v evidencii. Naopak, ak má takú možnosť, mal by sa zamestnať čím skôr a nestratiť pracovné návyky, zručnosti a vedomosti.

Návrh novely reaguje na oznámenie Európskej komisie z júna minulého roka. Tvrdí to ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera. V ňom komisia vyzýva krajiny únie na prijatie opatrení proti nezamestnanosti mládeže. Ako členský štát s regiónmi, kde je miera nezamestnanosti mládeže vyššia ako 25 percent, musí aj Slovensko vytvárať mladým priaznivejšie legislatívne podmienky na získanie práce. Od únie dostalo navyše aj výnimku, aby peniaze poskytnuté na tieto účely z eurofondov mohli využívať nielen mladí do 26, ale až do 29 rokov.

Sociálny rezort si od zavedenia príspevku veľa sľubuje. Len na budúci rok by mal podľa jeho prepočtov pomôcť vytvoriť asi 6 400 pracovných miest pre mladých, v roku 2016 už necelých 8 300 v roku 2017 ďalších 8 600 miest.

„Zavedením tohto príspevku Slovensko v prvom rade nenaplní záväzok voči únii, že každému mladému človeku poskytne prvé zamestnanie. Pritom kým EÚ vyzývala členské štáty zabezpečiť ho len ľuďom do 26 rokov, my sami sme si úlohu pritvrdili až na horný limit 29 rokov,“ hodnotí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Porovnáva, že kým len absolventov vychádza zo slovenských škôl ročne asi 60-tisíc, toľko pracovných miest u nás celkovo nepribúdalo ani v najlepších ekonomických časoch, pred rokom 2008.

Podľa Páleníka je tiež nevhodné, ak výšku príspevku chce ministerstvo viazať na región. A pritom si stále nevie poradiť napríklad so zamestnávateľskými agentúrami, ktoré napríklad človeka zamestnajú v „chudobnom“ Kežmarku a ihneď ho vyšlú na „služobku“ pracovať do Bratislavy či dokonca do zahraničia. Ako dodáva, výška príspevku by sa skôr mala odvíjať od dosiahnutého vzdelania mladého nezamestnaného, teda čím by mal nižšiu kvalifikáciu, tým by mala byť vyššia.

Nezamestnanosť najohrozenejších skupín (jún 2014)

Kategória počet nezamestnaných
do 26 rokov 69 506
od 26 do 29 rokov 49 903
spolu do 29 rokov 119 409
od 50 do 54 rokov 43 688
od 55 rokov 50 119
spolu od 50 rokov 93 807
nezamestnaní dlhšie ako rok bez vekovej špecifikácie 209 363
z toho ľudia nad 48 rokov 74 586

Zdroj: štatistika ÚPSVaR

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Peter Kažimír #Ján Richter #analýza #minister