Oklamaní pracujúci by sa už mali ľahšie dostať k peniazom z garančného fondu Sociálnej poisťovne. Návrh na vyhlásenie konkurzu voči svojej nesolventnej firme budú totiž môcť podať bez toho, aby zaplatili v súčasnosti povinnú finančnú zábezpeku takmer 1 700 eur.
Zmenu žiada ministerstvo práce zapracovať do noviel Obchodného zákonníka a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré momentálne pripravuje rezort spravodlivosti. S ich účinnosťou sa počíta od 1. januára 2015.
„V pripomienkovom konaní k novelám rezort práce navrhuje, aby zamestnanci mohli podať návrh na konkurz bez poplatku vtedy, ak na jeho úhradu nepostačuje majetok skrachovanej firmy,“ spresnil hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Ako dodal, dôvodom zákonnej úpravy je skutočnosť, že viacerí, najmä zahraniční, zamestnávatelia v ostatnom čase skončili pôsobenie na Slovensku bez toho, aby si voči zamestnancom splnili tie najzákladnejšie povinnosti.
Čo je garančný fond
- vedie ho Sociálna poisťovňa a je určený na výplatu poistného plnenia v prípade nevyplatenej mzdy, odstupného či ostatných pracovnoprávnych nárokov
- povinne poistenou osobou je každý zamestnávateľ
- nárok na čerpanie peňazí z fondu vzniká zamestnancovi, ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopným a neuhradil mu mzdu, náhradu mzdy alebo iné zákonné mzdové nároky
- podmienkou nároku je vyhlásené konkurzné konanie na nesolventnú firmu, pričom návrh na konkurz môže podať ktorýkoľvek z jej veriteľov (teda napr. aj Sociálna či zdravotné poisťovne v prípade nezaplatených odvodov), ak zároveň zloží finančnú zábezpeku 1¤660 eur
- zaplatenie zábezpeky by sa malo od 1. januára 2015 odpúšťať poškodeným zamestnancom, ktorí sú takisto veriteľmi, ak sami podajú návrh na konkurz na príslušný konkurzný súd
„Pripomienku sme zaregistrovali a o jej zapracovaní vedieme s ministerstvom práce intenzívne rokovania,“ potvrdila aj hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. K podrobnostiam, ako sa novinka bude konkrétne uplatňovať v praxi, teda napríklad aký bude postup pri „odpustení“ poplatku či ako sa bude pred konkurzom zisťovať, či ho možno uhradiť z majetku firmy, sa však v tomto prípravnom štádiu ešte nevyjadrila.
Opakovať by sa tak už nemali situácie, do akej sa napríklad pred necelými dvoma rokmi nevinne dostalo 180 šičiek firmy Slotex z Vranova nad Topľou. Tým najprv taliansky majiteľ tri mesiace nedával výplatu. Potom, po skončení letnej celozávodnej dovolenky, im už iba písomne doručil okamžitú výpoveď a stratil sa v cudzine.
Dlh Slotexu voči zamestnankyniam sa vtedy vyšplhal na 400-tisíc eur, keďže vlastník im vo výpovedi sľúbil aj dvojmesačné odstupné. Hoci firma mala viacero veriteľov, návrh na konkurz nikto z nich nepodal. Neurobili to dokonca ani verejné inštitúcie, i keď napríklad len Sociálnej poisťovni zamestnávateľ na odvodoch zostal dlžný asi 600-tisíc a Všeobecnej zdravotnej poisťovni 200-tisíc eur.
Prepustené ženy sa nevedeli domôcť ani peňazí z garančného fondu, ktoré na riešenie takýchto situácií z odvodov zamestnávateľov vytvára Sociálna poisťovňa, pretože podmienkou ich vyplatenia je práve vyhlásený konkurz na firmu. Boli síce tiež v pozícii veriteľov, a mohli teda návrh na vyhlásenie podať aj samy, no potrebovali na to najprv zaplatiť povinnú zábezpeku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu konkurznej podstaty.
Suma 1 660 eur bola však pre ne privysoká. Napokon sa ich problém vyriešil len preto, že im pomocnú ruku podali odborári a premiér, ktorý celú dlžnú sumu zabezpečil z vlastnej rezervy.
„Návrh, aby sa poškodeným zamestnancom poplatok 1 660 eur odpustil, jednoznačne podporujeme. Doterajší stav považujeme za pragmatický nezmysel,“ hodnotí Jozef Balica z Odborového zväzu KOVO. Zdôrazňuje, že prípadov, keď ľuďom za vykonanú prácu nebola vyplatená mzda, sú dnes tisíce. Preto je podľa neho žiaduce, aby sa proces, ktorým sa možno dopracovať k dlžným peniazom, aspoň takto zjednodušil. „Pravdaže, radi by sme dosiahli, aby podnikatelia, ktorí neplatia svoje záväzky, stratili právo podnikať. Vážne porušovanie pravidiel podnikania by sa malo kvalifikovať ako trestný čin," zdôraznil.
Proti zámeru rezortu práce nie sú ani zástupcovia zamestnávateľov. No žiadajú zapracovať do zákonov aj isté poistky, ktoré by zabránili ich možnému zneužitiu. „Myšlienka je to dobrá a podporujeme ju,“ hovorí Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Podľa neho by však podmienkou vyhlásenia konkurzu malo byť, že sa pod návrh podpíše aspoň polovica zamestnancov. „Určite by to nemal byť iba akýsi akt pomsty zo strany hoci jediného zamestnanca, ktorý je z nejakého dôvodu presvedčený, že mu zamestnávateľ dlhuje nejaké peniaze, pričom to vôbec nemusí byť pravda,“ vysvetľuje Machunka. Takéto individuálne spory treba podľa neho riešiť v občianskoprávnom súdnom konaní.
Odškodného z garančného fondu sa v minulosti domáhalo napríklad aj takmer 350 zamestnancov firmy Metalurg Steel v Dubnici nad Váhom, ktorým zamestnávateľ na mzdách dlhoval asi 300-tisíc eur. Známe sú prípady pracovníkov firiem Wajtech v Krupine, Strojtech v Novom Meste nad Váhom či Letecké motory v Považskej Bystrici. V ostatnom čase sa zase veľa hovorí o tom, že firmy budujúce diaľnice neplatia svojim subdodávateľom, ktorí potom takisto nemôžu vyplatiť svojich ľudí.
„Vláda by mala predovšetkým konečne nastoliť jasné pravidlá podnikania, zodpovedajúce štandardu vo vyspelých krajinách, kde sa žiadne nezodpovedné správanie a neplatenie záväzkov netoleruje,“ tvrdí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Podľa neho sa problémy s neuhradenými mzdami budú opakovať dovtedy, kým sa štát bude len nečinne prizerať, ako si ten-ktorý podnikateľ účelovo rozdelí firmu na dve, aby mu jedna zarábala a druhú vedome doviedol ku krachu.
„Tento stav je chorý. V zahraničí by podobný dobrodruh dávno sedel vo väzení,“ mieni. Situácia by sa podľa neho zlepšila aj vtedy, ak by sa najmä najchudobnejšie regióny pozdvihli a ľudia v nich neboli odkázaní na svojvôľu často jediného tamojšieho zamestnávateľa.