Foto: Ivan Majerský, Pravda
Polícia pátrala po svojom bývalom kolegovi rok. Kedy zistili, že je u rodičov?
Odbor cieľového pátrania ho sledoval, pretože bol na neho vydaný medzinárodný zatykač. Navyše bol nebezpečný a hrozilo, že sa stratí v zahraničí, konkrétne v Kanade. Odbor využíva informačnotechnické prostriedky (ITP) a má aj sieť informátorov. Na základe toho zistili, že sa môže zdržiavať na Slovensku, a potvrdilo sa na sto percent, že je u rodičov.
Čo sa dialo potom?
Odbor, ktorý ho vypátral, požiadal o zásah policajného pohotovostného útvaru z Prešova. Keď kukláči vstúpili do domu, našli tam jeho matku, brata a priateľku. Pýtali sa ich, či je tam hľadaný. Oni to popreli, a tak polícia začala prehliadku domu. Ako vychádzali po schodoch k dverám na poschodie, za sklenými dverami zbadali pohyb. V tom muž na nich päťkrát vystrelil a zasiahol jedného kukláča. Zranila ho guľka, ktorá narazila do štítu a cez nepriestrelnú vestu preletela do oblasti panvy. Zdravotníci ho ošetrili, má tam veľkú podliatinu. Hneď potom sa na zákroku zúčastnil znovu. Polícia evakuovala z domu rodinných príslušníkov a zaistila celý priestor aj v okolí domu.
Zasahovalo aj obrnené vozidlo a tri špecializované policajné jednotky, dokonca Útvar osobitného určenia, ktorý ste privolali z Bratislavy. Bol expolicajt taký nebezpečný alebo zákrok na neho si vyžadoval špeciálnu jednotku?
Páchateľ bol nebezpečný, bol dobre vycvičený, mal výcvik v bojových umeniach a dal by sa prirovnať k výcviku žoldniera. Po streľbe a zranení jedného policajta sa rozhodlo, že páchateľ je tam sám a objekt je zabezpečený. Skúšali s ním vyjednávať traja policajní vyjednávači, ktorí sa striedali po určitom čase. Dokonca sa uvažovalo, že spolu s vyjednávačom s ním bude hovoriť aj jeho matka alebo priateľka a presvedčia ho, aby sa vzdal. Keďže expolicajt vôbec s vyjednávačmi nekomunikoval a po každom pohybe alebo akcii polície začal strieľať, nakoniec sme od tohto variantu upustili, lebo nám pripadal nebezpečný.
Prečo trvalo celú noc, kým ste zasiahli?
Keďže sme mali objekt zabezpečený a mali sme informácie, že páchateľ odmieta vyjednávať a vzdať sa, počkali sme, až bude svetlo. Tam hore do podkrovia, kde sa schovával, sa kukláči mohli dostať len bez štítov, lebo tam viedli veľmi úzke schody, skoro ako rebrík. Mali sme pripravených aj dvoch policajných psov, ale tí sa nedali v tom prostredí použiť. Páchateľ na všetko potom už reagoval streľbou, dokonca z okna strieľal na vzdialenosť až sto metrov cez hlavnú ulicu. Preto sa rozhodlo vyčkať do rána a potom ho spacifikovať tak, aby neohrozil zasahujúcich príslušníkov.
Nakoniec ste použili dymovnice.
Ako sa začalo brieždiť, boli obavy, že začnú chodiť po ulici ľudia. Keďže páchateľ reagoval len streľbou, rozhodli sme sa najprv kamerou zistiť, aká je situácia v podkroví. Z podkrovia sa totiž ozývali také tupé výstrely, akoby si chcel siahnuť sám na život. Pri komíne dokonca vyletela škridla. Keď videl kameru, aj na tú strieľal, a tak sme použili dymovnice a slzotvorný plyn. Znovu začal strieľať, zasahujúci spustili streľbu tiež a zranili ho do ľavej ruky. Potom, keďže už nič nevidel a zle sa mu dýchalo, pomaly zišiel dolu a bola mu poskytnutá zdravotná pomoc.
Našla polícia v dome nejaké pyrotechnické zariadenia, keďže tam neskôr zasahoval pyrotechnik?
V podkroví si zasahujúci policajti všimli nejaké plynové fľaše, ktoré boli pozväzované, a keďže hrozilo, že tam môže byť nastražený výbušný systém a prišlo by k explózii, najprv to prezrel pyrotechnik. Po zákroku polícia hneď zaistila samonabíjaciu pištoľ kalibru 45.