Existuje dôvod na to, aby sa vyšetrovanie ťahalo takmer tri roky?
Kauza mohla byť vyšetrená veľmi rýchlo. Stačili by výpovede niekoľkých ľudí a hotovo. Tam nie je čo ďalej vyšetrovať. Môžeme podozrievať dozorujúceho prokurátora, pokiaľ je ním naozaj Čentéš, z nejakej blízkosti k prostrediu SaS, pretože oni ho protežovali na post generálneho prokurátora. Dá sa o tom špekulovať.
Čím si vysvetľujete, že to trvá tak dlho?
V Nemecku v roku 2005 bol veľký škandál. Vojaci zisťovali zdroj, kde istí novinári získavajú informácie z prostredia obrany. Keď mali novinári dostatok indícií, verejne prezentovali, že boli sledovaní, odpočúvaní a spravodajsky rozpracovaní. Preberal to parlament a vláda bola zaviazaná, aby vytvorila špeciálnu komisiu. Zhruba po roku vydala dokument, kde potvrdila odpočúvanie asi trinástich novinárov. Bol z toho škandál, padali hlavy. Tam konali rýchlo, čo sa u nás nedá povedať. Stále tu totiž funguje rodinkársky systém a rôzne svojpomocné záujmové skupiny.
Kto zlyhal v celej kauze?
Zlyhali tí, ktorí tú žiadosť dávali. Darmo sa Galko oháňa tým, že sudca odpočúvanie schválil. Minister musí ako každý iný občan poznať zákony, neznalosť zákona ho neospravedlňuje. Mal vedieť, že zákon hovorí, že novinár chráni svoje zdroje a je pri tom chránený najvyššími možnými garanciami. Jedine v prípade, ak by hrozilo spáchanie trestného činu, je povinný svoj zdroj vydať. Sudca však evidentne zlyhal tiež, keď povolenie na použitie informačných technických prostriedkov podpísal.
Za Galka vojenskí agenti neodpočúvali len novinárov, ale aj desiatky nevinných osôb. Čo ich k tomu mohlo viesť?
To vám nepoviem. Tam mohli byť zákonné dôvody, ktoré nepoznáme. V prípade novinárov však vieme, že zákonné dôvody neboli. Na základe žiadosti sudcovi, ktorá je známa, chceli zistiť, odkiaľ novinári získavajú informácie z prostredia ozbrojených síl. Na to nemali zákonné oprávnenie.
Zvádza k nezákonnému použitiu odpočúvaní aj pocit moci?
Platí poučka, že kto má moc, má možnosť zneužiť ju. Čím je moc väčšia a absolútnejšia, aj možnosť zneužitia sa zvyšuje. Je to pokušenie pre každého. Vždy hrozí riziko zneužitia moci, a preto si každý demokratický systém vytvára kontrolné mechanizmy, aby k nemu nedošlo, a keď už dôjde, aby sa príčiny a následky dali rýchlo riešiť. Tento mechanizmus u nás chýba.
Čo môže zaručiť, že sa podobná aféra u nás už nezopakuje?
V pripravovanom zákone o spravodajských službách je to už ošetrené. Vojenské spravodajstvo sa má venovať len veciam, ktoré sa týkajú ozbrojených síl. Lenže aj tak sa to nedá vždy zabezpečiť na sto percent. Niekto z ozbrojených síl napríklad robí kšefty s nejakou civilnou firmou, tak napichnú ľudí z civilnej firmy. Vymedzenie je veľmi problematické. Potrebovali by sme samostatný kontrolný orgán, aby tieto činnosti mohol niekto zodpovedne označiť za zákonné alebo nezákonné.