Spory o minimálnu mzdu, ktorá sa valorizuje vždy k 1. januáru, sa pravidelne opakujú každý rok. Odborári a zamestnávatelia sa snažia nájsť kompromis, keďže jej zvýšením síce získajú zamestnanci, ale firmám stúpnu výdavky.
Ani v tomto roku sa všetky strany nedohodli, čas mali do 15. júla. Rezort práce preto navrhol zdvihnúť najnižší zárobok na 380 eur. Terajších 352 eur podľa neho nie je postačujúci. Po odrátaní odvodov do poistných fondov a preddavku na daň z príjmov totiž nedosahuje ani hranicu chudoby. Tá bola za rok 2012 stanovená na 346 eur mesačne. Znamená to, že aj keď človek pracoval, hoci za minimálnu mzdu, mohol sa prepadnúť do chudoby.
„Navrhli sme sumu, ktorá by sa mala čo najviac priblížiť hranici chudoby. Zároveň sme navrhli kompenzáciu, vďaka ktorej sa pre zamestnávateľov nezvýšia náklady,“ vysvetľuje Michal Jurči z tlačového odboru ministerstva práce. Štát totiž uvažuje nad odpustením zdravotných odvodov. Ďalšie podrobnosti však zatiaľ nie sú známe.
Zástupcovia zamestnávateľov, odborári a Združenie miest a obcí si však výšku minimálnej mzdy predstavujú inak. Odborári ju chcú zdvihnúť na 400 eur. V takom prípade by sa zamestnanec v čistom dostal nad hranicu chudoby. „Samozrejme, vítame akékoľvek zvýšenie. Aj 380 eur by bol veľmi dobrý krok, ale my naďalej budeme trvať na 400 eurách,“ hovorí Jozef Kollár, prezident Konfederácie odborových zväzov.
Samotní zamestnávatelia sa v názoroch rozchádzajú. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení by rast minimálnej mzdy podporila, ale na odplatu chce úľavy z odvodov. „Naším cieľom je nezaťažiť podnikateľov. Nezvýšiť im náklady. Ak sa na tomto dohodneme, zvýšenie minimálnej mzdy nám neprekáža,“ hovorí generálny sekretár asociácie Oto Nevický.
Naopak, Republiková únia zamestnávateľov, ktorá sa na rokovaniach tiež zúčastňuje, minimálnu mzdu zvyšovať nechce. „My tvrdíme, že akékoľvek zvýšenie sa nepriaznivo odrazí na trhu práce. Môže dôjsť nielen k prepúšťaniu, ale napríklad zamestnanci, ktorí majú vyššie ako minimálne mzdy, tiež budú chcieť viac. A firmám sa zvýšia náklady. Aj my by sme mohli povedať, aby sme zvýšili mzdu na 500 alebo aj 1 000 eur. Ale máme na to? Určite nie,“ vysvetľuje Martin Hošták, hovorca únie. Podľa neho sa minimálna mzda stala súčasťou politických obchodov a mnohí sa pomocou nej snažia zviditeľniť. Čiastočne prijateľné by pre nich bolo, ak by sa firmám nezvýšila cena práce a štát by ponúkol nejakú formu úľav na odvodoch.
So sumou 380 eur celkom nesúhlasí ani Združenie miest a obcí Slovenska. Presadzovalo, aby sa minimálna mzda zvýšila maximálne o päť percent, teda na úroveň 369,6 eura mesačne.
Návrh ministerstva posúdi 18. augusta tripartita. Posledné slovo však bude mať vláda, ktorá ho nemusí akceptovať.