Ona ani jej rodina nevedeli, čo majú robiť, na koho sa obrátiť, aby ju dostali na iné oddelenie. Boli si však istí, že sa niekde stala chyba a človek trpiaci nespavosťou by nemal ležať medzi ťažko psychicky chorými ľuďmi. „Strávila som tam najdlhších 17 dní a je to pre mňa trauma do konca života,“ dodala.
Podobne sa s trnavskou nemocnicou nevie dohodnúť 40-ročná Trnavčanka, ktorá žiada sprístupnenie celého videozáznamu z jej operácie. Denník Pravda o tom informoval koncom júla. Bývalá pacientka neuspela so sťažnosťou ani na ministerstve zdravotníctva, nakoniec sa obrátila na lekárskych odborárov. Tí však nemohli urobiť veľa, vyzvali nemocnicu, aby sťažovateľke vyhovela.
V podobných prípadoch by v zahraničí pacientom pomohli pacientske centrá alebo ombudsmani, ktorí fungujú v regiónoch alebo v nemocniciach. Obhajujú práva chorých a zasahujú vtedy, keď pacient nevie vyriešiť spor s lekárom. Centrum alebo ombudsman sú nezávislí, rešpektujú ich nemocnice, zdravotné poisťovne aj samotné ministerstvá zdravotníctva. Zákon im dáva právo nahliadnuť do zdravotnej karty sťažovateľa, ale aj vyžiadať si informácie od nemocnice či lekára.
Prečítajte si aj komentár Mariána Repu Ombudsman pacientov.
Na Slovensku tento typ ochrany pacientov neexistuje. Takmer každé ochorenie má svoje pacientske združenie, spolu ich je až okolo 340. Tieto združenia a kluby pracujú skôr ako svojpomocné skupiny. Ich členmi sú ľudia s rovnakou chorobou, ktorí si radia a pomáhajú navzájom, pripomienkujú návrhy či zákony ministerstva. Peniaze na chod si združenia zháňajú samy.
„Takto roztrieštené pacientske organizácie bez finančnej podpory sú slabé a slabá organizácia je potom slabý partner pre ministerstvo či štátne inštitúcie,“ tvrdí Anna Reháková, ktorá bola roku 2001 spoluzakladateľkou a podpredsedníčkou Asociácie na ochranu práv pacientov. Asociácia sa snažila zastrešiť všetkých pacientov a darilo sa jej vystupovať ako partner štátu. Jej činnosť sa však utlmila. Dôvodom boli peniaze, pracovali pre ňu najmä dobrovoľníci a tí sa v nej neohriali dlho.
Ľudia u nás dnes vidia záchranu najmä v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten má však vymedzené kompetencie, posudzuje správnosť liečby a nezaoberá sa problémami, ako sú poplatky, správanie lekárov, nedostupné lieky a práva pacientov.
Zástupcovia pacientskych združení pripúšťajú, že by mal existovať niekto, kto by ich zastrešil a získal silnú vyjednávaciu pozíciu. „Bojujeme za menší počet pacientov, čo nemá niekedy takú váhu,“ skonštatovala Iveta Makovníková, šéfka združenia pacientov s pľúcnou hypertenziou, ktoré najčastejšie rieši sociálne otázky, napríklad pomoc pri vybavovaní kompenzačných príspevkov alebo invalidných dôchodkov, ale aj parkovacích kariet. „Mnohí pacienti sú doma na kyslíkoch a robí im problém každý pohyb, a tie ťahanice s úradmi, to je to hrozné, kto im má pomôcť, kto sa ich má zastať?“ pýta sa Makovníková, ktorá je sama pacientkou a pre združenie začala pracovať ešte popri práci skôr, než podstúpila transplantáciu pľúc.
„Určite by bolo zaujímavejšie, keby tu bola jedna veľká organizácia na podporu práv pacientov, ale kto ju bude financovať? Ak by bol do toho zapojený štát, organizácia by už nebola nezávislá. Na Slovensku chýba úloha pacientskeho ombudsmana,“ poukazuje predseda Združenia Právo pacientov Ján Soták, ktoré založila skupina nadšencov, medzi nimi lekári aj právnici.
Financovanie ako kľúčovú otázku existencie pacientskej organizácie vníma aj Reháková. Podotkla, že u nás neexistujú žiadne podporné programy ani podpora zo strany štátu tak, ako je to v zahraničí. „Chce vôbec ministerstvo pacientsku organizáciu ako partnera? Myslím si, že nie, pretože v opačnom prípade by pacientske organizácie podporovalo, samozrejme, podľa jasných pravidiel,“ myslí si.
Ministerstvo zdravotníctva eviduje, že na Slovensku je množstvo pacientskych organizácií. Ochranu pacienta podľa neho dostatočne zastrešuje Asociácia na ochranu práv pacientov. O inom modeli neuvažuje. „Pri tvorbe legislatívy treba právnikov, pacienti pomáhajú v tom, aby definovali problém, ktorý je na danom ministerstve, aby našlo spôsob, ako sa dá problém vyriešiť,“ povedala riaditeľka komunikačného odboru Zuzana Čižmáriková.
Ministerstvo prispieva pacientskym združeniam, ale iba na vybraté aktivity. „Ak nadviažeme spoluprácu na nejakom projekte, vieme ho podporiť a organizácii pomôcť. Napríklad informačnými brožúrami, medializáciou, vieme zabezpečiť rôzne školenia či semináre. Medzi nami je veľmi čulá komunikácia,“ uviedol zdravotnícky rezort.
Asociácia na ochranu práv pacientov sa snaží o návrat. Nie je isté, či získa dôveru ostatných pacientskych organizácií. Jej nový prezident Petr Kučera, ktorý šéfuje od mája, chce vytvoriť spolok, ktorý bude rešpektovaným partnerom pre všetky zložky. Oslovil poslancov, ministerstvo zdravotníctva, rokoval so zdravotnými poisťovňami. Či bude žiadať aj viac kompetencií, to prezradiť nechcel. „Asociácia je členom poradného orgánu vlády aj ministerstiev. Chceme sa zadefinovať do systému legislatívneho aj do systému financovania. Odoslali sme určité návrhy predstaviteľom tohto štátu, akým spôsobom by to bolo možné. Rokujeme o tom, nebudem to konkretizovať, na Slovensku, bohužiaľ, máme taký systém, že sa kradnú myšlienky,“ vysvetľuje prezident, ktorý v asociácii pracuje ako dobrovoľník. Peniaze získavajú od firiem, z projektov aj z dvoch percent daní.
Šéf Zväzu diabetikov Slovenska Jozef Borovka tvrdí, že v asociáciu nemá dôveru. „Prezidentom zväzu diabetikov som sedem rokov, ale cez nich sme ešte nič neriešili. Nemám dôveru v túto organizáciu, v tých zástupcov, ktorí sú tam teraz. Preto plánujeme založiť jednu takú asociáciu, ktorá by hájila záujmy všetkých pacientov, nielen diabetikov, na jej príprave už pracujeme,“ prezradil Borovka.
Podľa projektového manažéra združenia Slovenský pacient Radoslava Herdu tu už boli snahy, aby pacientov zastupovala jedna organizácia, ale skončili sa neúspešne. „Nemáme tu občiansky zmýšľajúcich ľudí a silného lídra. Po analýze prostredia a neochote organizácií spojiť sa sme sa touto otázkou ďalej nezaoberali,“ konštatuje Herda.
Ochrana pacientov v zahraničí
- Nórsko – Inštitút pacientskeho ombudsmana upravuje zákon, spadá pod ministerstvo zdravotníctva, je však od neho aj od iných štátnych orgánoch nezávislý
- Lotyšsko Ombudsman pacientov (Pacientu Ombuds) jej mimovládna organizácia, poskytuje aj právne poradenstvo a navrhuje najlepšie možné riešenie vzájomných sporov
- Rakúsko – Na základe právnej úpravy Horného Rakúska a Voralberska boli v každej nemocnici zriadené informačné a sťažnostné centrá, v ostatných federálnych rakúskych štátoch fungujú v mnohých nemocniciach inštitúcie typu ombudsmana.
- Taliansko – Roku 1980 vznikol tzv. Tribunál pre práva pacienta, tvorí ho sieť asi 300 kontaktných miest, ktoré sa nachádzajú priamo v nemocniciach alebo na poliklinikách, pracujú tam dobrovoľníci. V oblasti práv pacientov pôsobí aj občianska iniciatíva Cittadinanzattiva (Aktívni občania)
- Česko – V pilotnom projekte pôsobil ombudsman iba v jednej pražskej nemocnici, bol platený zo zdrojov nemocnice a robil skôr mediátora, projekt sa neujal, ombudsmani však zostali zriadení po jednotlivých krajoch, fungujú na báze dobrovoľnosti. Zväz pacientov ČR pripravuje na zriadenie funkcie ombdusmana legislatívu, mal by byť platený štátom, zastrešovalo by ho ministerstvo zdravotníctva, mal by však pôsobiť nezávisle.
(sn, ben)
Anketa: Chýba vám organizácia, ktorá by chránila pacientov?
Jozef Lisican (42), živnostník, Zvolen
Taká organizácia tu zatiaľ nie je, aspoň o tom neviem. Keď máte nejaký problém ako pacient, odkážu vás na takú či onakú inštanciu a nakoniec zistíte, že vám žiadna nepomôže. Určite by taká organizácia pomohla.
Rastislav Pšenko (39), policajt, Nitra
Samozrejme. Lebo ešte nie sme na takej úrovni, že aj pacient má nejaké skutočné práva. Stávajú sa také prípady, že lekár zlyhá a pacient sa nemôže poriadne brániť. Radšej sa na to vykašle, akoby mal niečo riešiť. V iných krajinách sa súdia za všetko možné.
Branislav Sobinkovič (42), podnikateľ, Košice
Mne taká organizácia nechýba, mám niekoľko známych medzi lekármi, prípadne si viem na internete pozrieť referencie a názory pacientov na jednotlivých lekárov. Rovnako je tu aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak normálne funguje, nemal by to byť problém. Tým však v žiadnom prípade nechcem tvrdiť, že so službami v zdravotníctve som spokojný.
Martina Bodnárová (23), študentka, Košice
Chýba mi medzičlánok, ktorý by hájil práva pacientov, lebo existujú organizácie obhajujúce práva lekárov či nemocníc. Bolo by to dobré pre spätnú kontrolu, aby mali pacienti väčšiu istotu.
František Biras (58), bača, Beckov
Nie je potrebný ďalší úrad, práva pacientov by mal chrániť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A keby tento úrad nepomohol, je tu ombudsman. Ten by tiež mohol riešiť takéto veci, prípadne by mohol mať vo svojom kolektíve nejakú osobu, ktorá by sa venovala zdravotníctvu, obhajovala práva pacientov a pomohla im riešiť problémy.
Stanislav Filipko (70), dôchodca, Modrý Kameň
Pravdupovediac, takáto organizácia chýba. Bola by potrebná ako pomoc napríklad pre tých, čo nemajú známosti. Len naznačujem, že na Slovensku to funguje tak, že v oblasti zdravotníctva sa bez známostí nedá vybaviť ani rýchlejšie vyšetrenie u lekára.
(reg)