Hrad Lietava: Každý rok menšia oprava

Zachovať kultúrne dedičstvo pre budúce generácie sa dá aj bez investovania závratnej sumy. Dôkazom toho je obnova hradu Lietava v Žilinskom kraji, ktorý Svetový pamiatkový fond pred piatimi rokmi zaradil v New Yorku medzi 100 najohrozenejších svetových pamiatok. Do záchrany jednej z najrozsiahlejších slovenských zrúcanín z konca 13. storočia sa pred 15 rokmi pustilo Združenie za záchranu Lietavského hradu.

11.08.2014 12:30
lietavský hrad Foto: ,
Lietavský hrad
debata

Združenie vlastní Lietavský hrad od roku 2008. Získali ho od Pozemkového spoločenstva lesného Lietava cez darovaciu zmluvu. Obec Lietava, ktorej záležalo na obnove pamiatky, im odpustila daň z nehnuteľnosti, ktorej výška presahovala 3-tisíc eur ročne.

„Nie sme typ rýchlokvasených a podľa nás nešťastných rekonštrukcií, ako bol napríklad v poslednom čase zámok Vígľaš, kde prestavba zámku na hotelový komplex zabrala mnohé vzácne atribúty,“ hovorí výkonný riaditeľ združenia Ľubomír Chobot. Združenie pracuje systematicky a s menšími sumami na postupnom odstraňovaní havarijného stavu. Kladú pri tom dôraz na zachovanie všetkých historických artefaktov. Chobot to nazýva „dušou“ hradu. Turisti môžu bez problémov navštevovať tie časti hradu, kde sa práve nepracuje. Podľa rodáka z Lietavy je to dôležité, pretože návštevníci vidia za výsledkami práce najmä človeka a nie sterilnú stavebnú firmu.

Peniaze čerpajú najmä z dotácií ministerstva kultúry cez program Obnovme si svoj dom. Menšími sumami prispievajú aj okolité obce a darcovia dvoch percent z daní. Ich činnosť podporujú aj menšie súkromné nadácie. „Pracujeme priemerne so sumou 20– až 30-tisíc eur ročne. Spolu na konzerváciu a čiastočnú obnovu za 15 rokov by mohlo ísť maximálne o 200– až 300-tisíc eur,“ vraví Chobot.

Do celej konzervácie a čiastočnej obnovy len horného hradu, ktorý sa nazýva Thurzov palác, treba investovať 460-tisíc eur. Získať ich z eurofondov nie je podľa Chobota príliš reálne, a preto nevie odhadnúť, kedy bude hrad úplne obnovený. Dôležitejšie ako rýchla rekonštrukcia je však podľa neho to, aby sa na hrad vrátil život. Ich prístup je, zdá sa, úspešný. V čase, keď s prácami začínali, bolo na parkovisku pod hradom vždy dosť miesta. Dnes spolu s okolitými obcami musia hľadať nové parkoviská, pretože návštevnosť hradu prudko stúpla.

Vďaka dlhoročným skúsenostiam s obnovou pamiatok Chobot neodporúča, aby sa do nej púšťali nadšenci bez konzultácie s pamiatkarmi. „Treba to robiť v dobrej koordinácii s odborníkmi. Ak to ľudia budú robiť húfne, z 90 percent sa skončí ich takzvaná rekonštrukcia katastrofou,“ dodáva.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hrad #kultúrna pamiatka