Gramotnosť je aj o čítaní medzi riadkami

Aj to je spôsob, ako trénovať čitateľskú gramotnosť a zároveň učiť aj kritickému mysleniu.

V čase prázdnin, keď žiaci oddychujú, si metódy, ako učiť čitateľskú gramotnosť, trénujú pre zmenu učitelia. Cez projekt Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania zasadli v týchto dňoch do školských lavíc a učia sa, ako pripravovať úlohy zamerané na túto oblasť.

Kedysi sa deti na prvom stupni základnej školy učili v prvom rade text pekne prečítať. „Odčleniť vety, súvetia, robiť medzery, pauzy, dať dôraz. Učiteľka to prečítala v škole a deti si to mali doma dotrénovať,“ hovorí Zuzana Hirschnerová z Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania. Rozdiel medzi „klasickým“ prečítaním a čítaním s porozumením prirovnáva k príprave novej divadelnej hry. „Herci niekoľko týždňov sedia, čítajú text, rozmýšľajú, čo v ňom bolo dôležité, prečo bol tak napísaný, o čom vlastne je. Až keď ho majú dokonale zanalyzovaný, vtedy vedia, ako majú text prednášať. Až keď dobre rozumejú textu, majú všetky informácie priradené k tomu, čo je dôležité, až potom môžu pristúpiť k interpretácii textu,“ vysvetľuje Hirschnerová.

Naučiť deti čítať s porozumením je „celá veda“. Treba vedieť, ako postupovať. „Napríklad dávam otázky, podčiarknem si slová, ktorým nerozumiem, urobím si osnovu textu, vypíšem si, čomu som rozumel a čomu nie, aké informácie si mám doplniť. Je na to veľa aktivít, ktoré slovenčinári už vedia,“ vraví Hirschnerová. K čitateľskej gramotnosti by však nemali viesť len slovenčinári. „Ak dieťa číta text na chémii, aj chemikár by mal vyberať niektorú zo stratégií, ktorú pri práci s textom treba využiť,“ upozorňuje.

Aj učitelia matematiky, fyziky či biológie by mali vedieť, ako zisťovať u žiakov, či prečítanému textu rozumejú. „To znamená, či žiak pochopil napríklad kľúčové slovo, o ktorom sa rozpráva v prvom odseku, či na základe iných informácií, ktoré žiaci majú možno z iných predmetov, pochopili súvislosti a dokážu si správnu odpoveď vydedukovať,“ hovorí Ivana Sorbyová, ktorá učiteľom rôznych predmetov vysvetľovala, ako tvoriť úlohy z čitateľskej gramotnosti.

Vymýšľanie úloh na jej testovanie nie je jednoduché. Text má stanovený maximálny počet slov a otázky sa robia tak, ako keby sa vyberali z textu, ale naformulujú sa inak. Odpovede nájde žiak pri pozornom čítaní buď priamo v texte, alebo hľadaním nejakých súvislostí a dedukciou. „Je to akoby čítanie medzi riadkami,“ dodáva. Takúto gramotnosť pritom potrebuje každý človek. „Treba ju pri vyplnení dotazníka, napísaní životopisu, čítaní reklamy, inzerátu, smernice, zákona,“ pripomína Sorbyová. Čítanie s porozumením trénuje so žiakmi aj Peter Kučera, učiteľ informatiky na 1. súkromnom gymnáziu v Bratislave. „Na informatike vezmeme nejaký text z portálov, ktoré sa venujú informačným technológiám, napríklad o bezpečnosti. Dávame k nemu otázky, diskutujeme, pracujeme s tým textom,“ hovorí. Nedostatky pri porozumení textu sa podľa neho prejavujú v testoch, napríklad keď si žiak nepozorne prečíta zadanie alebo mu neporozumie.

Čitateľská gramotnosť znamená aj schopnosť kritického myslenia. Pri jeho tréningu nad vybraným textom z novín sa „zakopli“ aj niektorí učitelia. „Bol to text o tom, že EÚ vydala nariadenie, aby na domoch boli veľké vrtule, čo má zlepšiť kvalitu ovzdušia. Bolo vidieť, že veľká časť text nedočítala do konca, kde by si prečítali, že článok vyšiel 1. apríla. A aj keď sa ten text mnohým zdal zvláštny, boli ochotní ho prijať ako vierohodnú informáciu. A keď analyzovali, ako k tomu prišli, vychádzali z toho, že je to text, ktorý im dali z ústavu, dôveryhodnej inštitúcie. Aj to ukazuje, že nie vždy vieme text kriticky zhodnotiť,“ spomína Hirschnerová.