Slovensko sa môže pýšiť nechceným prvenstvom. Patrí medzi najväčších ilegálnych producentov psov v Európskej únii. Ročne ich priekupníci do zahraničia vyvezú 60-tisíc, podľa Slobody zvierat je to v skutočnosti až 100-tisíc. Prípadov, keď chovatelia neodborným spôsobom množia psov a potom ich ako lacný tovar predávajú výkupcom alebo rodinám, túžiacim po novom miláčikovi, je oveľa viac.
Psy nemajú žiadne osvedčenie o pôvode, nie sú registrované, často nedosiahli ani len vek potrebný pre ich predaj alebo prevoz. Častejšie sa obchoduje s menšími plemenami, nie je to však pravidlom. „Výber plemena je módnou záležitosťou. V minulosti to ovplyvňovali filmy a rozprávky, dnes sú vzorom celebrity alebo výška nákladov spojených so starostlivosťou o psa,“ vysvetlila inšpektorka Slobody Zvierat Romana Březinová
Majú vrodené vady
Magdaléna Fülöpová z občianskeho združenia Majme srdce, ktoré sa venuje pomoci zvieratám v núdzi, sa pravidelne stretáva s prípadmi chovu tzv. bezpapierových psov. Podľa nej nie je výnimkou, keď psy bez osvedčenia pôvodu trpia rôznymi degeneračnými vadami, poruchami správania alebo vrodenými ochoreniami, ktoré sú často aj chronické. Ľudia s takými komplikáciami vopred nerátajú.
Foto: OZ Pes v núdzi
„Väčšinou uvažujú tak, že nepotrebujú psíka na výstavy, preto im stačí lacné šteňa od množiteľa. Vôbec si však neuvedomujú, že náklady za takéhoto psíka sa kvôli zdravotným problémom môžu vyšplhať na oveľa vyššiu sumu, než akú by zaplatili za psa zo serióznej a overenej chovnej stanice,“ vysvetlila Fülöpová. Aj keď predajcovia ľudí presviedčajú, že ide o poctivý chov a psy sú zdravé a riadne zaočkované, často sa zistí, že očkovacie preukazy boli falošné.
Prípady psov od množiteľov bývajú smutné, tragické a neuveriteľné zároveň. Na jeden kuriózny si spomína Fülöpová. „Majiteľ vypustil takmer 30 čiváv v rómskej osade, pretože sa mu ich pravdepodobne nepodarilo predať. Boli v hroznom stave – mali rôzne degeneračné vady, vrastené nechty do mäsa, dva rady zubov. Jedna z nich mala obe pohlavia, čo bola asi najväčšia zvláštnosť s akou som sa stretla,“ popísala svoju skúsenosť Fülöpová. Takéto vady vznikajú práve neuváženým množením „bezpapierových“ psov.
Množiteľa spoznáme ľahko
S najmenším finančným vkladom a najnižšími chovnými nákladmi predať najviac psov, ako sa len dá. Tak akosi znie heslo množiteľov. „Psa predávajú bez preukazu pôvodu a bez kúpnej zmluvy. Často psov dovezú k najbližšej pumpe, alebo obchodnému centru, do chovu pritom kupujúceho nepustia,“ spresnila inšpektorka Slobody zvierat.
Foto: OZ Pes v núdzi
Podobná situácia môže byť signálom toho, že predajca chová psov v katastrofálnych podmienkach, často napríklad v pivnici, rôznych chlievoch a klietkach. Ochranári preto upozorňujú, aby ľudia psa od takéhoto predajcu v žiadnom prípade nekupovali a nahlásili skutočnosť polícii alebo najbližšiemu oddeleniu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy.
Fülöpová upozorňuje, že množiteľ nie je len ten, kto so psami obchoduje. „Každý, kto množí psy, či už za účelom obohatenia sa, pre vlastnú hlúposť alebo ľahostajnosť, je množiteľ. Keď kupujeme šteniatko alebo dospelého ‚bezpapierového‘ psa, kupujeme ho od množiteľa,“ spresnila. Majitelia sa niekedy rozhodnú množiť svojich miláčikov pre zábavu alebo z mylnej predstavy, že každá sučka musí mať aspoň raz za život šteniatka.
Sučky trpia najviac
Problémom množenia nie sú len choré a odhodené šteniatka, ale aj ich matky. Množitelia sučky využívajú len ako stroje na produkciu šteniat. Sučky sú v nepretržitom kolobehu rodenia, majitelia ich nechávajú oplodniť až dvakrát do roka. Výsledkom je, že sučky sú v zúboženom stave, sú rovnako choré ako šteniatka.
„Za celý svoj produktívny život sa sučky z chovného priestoru nedostanú von, sú držané v klietkach, v tme, špine a vo vlastných exkrementoch,“ dodala Březinová. Z jej skúsenosti končia sučky, ktoré už nie sú schopné rodiť šteňatá a majitelia ich už nepotrebujú, vyhodené v lese alebo na smetiskách.
Chýba potrebný zákon
Pracovníci Štátnej veterinárnej a potravinovej správy pravidelne kontrolujú stav životných podmienok psov v zberných strediskách, karanténnych staniciach, útulkoch a chovných zariadeniach. V uplynulom roku 2013 riešili celkovo 402 prípadov nedodržania zákonných podmienok. „Zvyčajne šlo o nevhodné chovné podmienky, nedostatočné zabezpečenie prísunu potravy a vody a neposkytnutie veterinárnej starostlivosti zvieratám,“ spresnil riaditeľ Jozef Bíreš.
Foto: OZ Pes v núdzi
Kontrola neregistrovaných chovov je však prakticky nemožná. Preto majú významný podiel na odhaľovaní občania a ich tipy, bez ktorých by často priekupníkov a tyranov nevypátrala polícia ani ochranári. Mnoho neschválených chovov však stále funguje, kontrolné orgány sa totiž môžu pohybovať len v medziach zákona a nezodpovedné množenie trestať nevedia.
„Chýba u nás zákon na ochranu zvierat, zviera je stále definované ako vec. Za týranie by mali byť oveľa väčšie postihy,“ vysvetlila Fülöpová. Zákon o ochrane zvierat už ochranári vďaka iniciatíve občianskeho združenia Pes v núdzi pripravili. Kompetentní ho vraj zatiaľ odmietajú. Snažia sa preto aspoň informovať ľudí o tejto problematike, aj prostredníctvom projektu Lacné šteniatka.sk.