Samosprávy sa asi tak skoro nedočkajú ani vyriešenia problému, kto sa bude starať o odstraňovanie čiernych skládok. Minister životného prostredia Peter Žiga totiž nečakane po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady predkladá nový odpadový zákon na posúdenie Európskej komisii. Ide o neobvyklý postup, ktorý môže trvať aj štvrť roka.
Envirorezort pracoval na dlho očakávanom odpadovom zákone takmer dva roky a v septembri ho chcel predložiť na rokovanie vlády. K zákonu, ktorý minister Peter Žiga označil za revolučný, však prišlo viac ako 2 660 pripomienok, z toho 1 613 bolo zásadných. Veľké výhrady mali samosprávy.
Envirorezort v zákone totiž zavádza povinnosť pre výrobcov a dovozcov tovaru, z ktorého vzniká odpad, postarať sa o zber vyseparovaných smetí z obcí na ich náklady. Tie menšie sa však obávali, že pre nevýhodnú polohu a málo odpadu nebudú mať o ne súkromné firmy záujem a odpad odtiaľ nevyvezú. Obce sa s ministrom doteraz nedohodli na tom, kto sa bude starať o ničenie opustených skládok. Výhrady k zákonu majú nakoniec aj samotné firmy, ktoré cez vytvorenie Organizácií zodpovednosti výrobcov, budú zber vytriedeného odpadu musieť zaplatiť.
Žiga sa rozhodol, že ešte predtým, ako zákon predloží na rokovanie vlády, prebehne vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej komisie. „Aby sme sa vyhli prípadným rozporom či postihom zo strany Európskej komisie,“ spresnil Žiga. Zákon predloží komisii napriek tomu, že sa nepodarilo vyriešiť napríklad zásadnú pripomienku od samospráv k starostlivosti o čierne skládky.
Európske pripomienkové konanie podľa Žigu zaručí, že po schválení zákona nebudú musieť dodatočne zapracovávať prípadné pripomienky Európskej komisie. Nemyslí si však, že v zákone sú nejaké problémové oblasti, ktoré komisii môžu prekážať. „Neviem o žiadnych. Len hovorím, že ako by sme predbehli proces. Nejdeme cestou, že prijmeme zákon a potom čakáme, čo nám únia povie. Nechajme si to ešte odpripomienkovať úniou,“ povedal. Podľa ministra časť zákona bola prebratá z európskych právnych predpisov.
Z Európskej komisie na Slovensku potvrdili, že nejde o bežný postup pri schvaľovaní zákonov. „Návrhy vnútroštátnych zákonov nepodliehajú notifikácii či konzultačnej povinnosti vo vzťahu k Európskej komisii,“ povedal Andrej Králik z tlačového odboru. Kontrola súladu s európskou legislatívou sa robí až dodatočne po prijatí zákona národnou vládou.
Z envirorezortu vylučujú, že by sa novovzniknuté organizácie dovozcov a výrobcov nepostarali o malé obce. Každá takáto organizácia bude musieť prejsť najprv autorizáciou na ministerstve. „Žiadatelia o udelenie autorizácie budú musieť preukázať ministerstvu, že je nimi pokryté celé územie Slovenska,“ vysvetlila Žigova externá poradkyňa Božena Gašparíková. Ak sa organizácie nedohodnú na rozdelení si všetkých obcí medzi seba, nedostane autorizáciu ani jedna z nich. „V tom prípade ministerstvo bude losovať a tým pádom im budú pridelené všetky obce,“ spresnila Gašparíková.
Jednou z organizácií, ktorá už dnes združuje výrobcov a dovozcov, je Natur Pack. Riaditeľ Michal Sebíň tvrdí, že ak by udelenie autorizácie bolo podmienené prerozdelením všetkých obcí medzi organizácie, mohlo by to fungovať. „Ale v tom zákone to napísané nie je. Riziko je, že organizácie dostanú autorizácie bez toho, aby bol dohodnutý rámec, kto aké územie pokrýva a následne si budú losovať obce, o ktoré nemá nikto záujem,“ vysvetlil Sebíň. Zároveň upozorňuje aj na to, že jednej organizácii môže pripadnúť napríklad desať malých finančne nevýhodných obcí, na ktorých by prerobila. Riešením by podľa neho bolo náklady na zber odpadu rozdeliť medzi všetky organizácie rovnako, ako to funguje napríklad v Nemecku. Rozpočítať by sa mali podľa podielov na trhu a tým by sa vykryla aj strata pre organizácie s veľkými nákladmi, ktoré sa starajú o zber v malých obciach. Keďže sa posunul termín predloženia na vládne rokovanie, podľa Sebíňa sa ešte pokúsia presadiť svoje pripomienky, ktoré ministerstvo do zákona nezapracovalo.
Samosprávy počítajú s tým, že ministerstvo dodrží ich podmienku, že pokryje všetky obce pri zbere separovaného odpadu. Viac im však prekáža, že zodpovednosť za opustené smetiská zostane na ich pleciach, ak sa nezistí pôvodca čiernej skládky. Jej odstránenie by mal zaplatiť štát. Peniaze chce na to získať z environmentálneho fondu, kam má ísť 40 percent poplatku, ktorý obciam platí zhruba 120 oficiálnych skládok za umiestnenie v ich katastri.
Obce chcú presadiť, aby zodpovednosť za čierne skládky mal vlastník pozemku, na ktorom smetisko vznikne. „Vlastník pozemku, keby si ho nejako zabezpečil, tak na ňom nemôže vzniknúť čierna skládka. Je to vec, ktorá je pre nás dosť zásadná,“ povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč. Na tejto pripomienke sa s ministrom nevedia dohodnúť, pretože Žiga chce, aby zodpovednosť zostala na obciach. Dvonč preto víta oddialenie predloženia zákona na vládne rokovanie. „Verím, že počas vnútrokomunitárneho pripomienkového konania sa nám to podarí vyriešiť, pretože to je jedna z posledných vecí, ktorá ešte zostáva otvorená,“ dodal.
Zákon mal pôvodne platiť od januára 2015. Európskej komisii môže pripomienkovanie trvať tri až štyri mesiace, čím sa celý proces predĺži. Žiga ešte nevedel spresniť, kedy nový zákon začne platiť.