Vláda podporila ústavný zákaz vývozu vody

Vláda na svojom zasadnutí schválila návrh novelizácie Ústavy SR, ktorý zakazuje vývoz vody mimo územia Slovenska.

20.08.2014 12:08 , aktualizované: 13:30
debata (8)

Konkrétne ide o doplnenie článku 4, ktorý zakotvuje, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Po novom do článku pribudne odsek, ktorý deklaruje, že vodu odobratú z vodných útvarov na území Slovenskej republiky nie je možné cezhranične prepravovať dopravnými prostriedkami alebo potrubím. Výnimka zo zákazu bude možná len v prípade cezhraničnej humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Zákaz vývozu sa nevzťahuje na prírodnú a minerálnu vodu balenú do fliaš.

Zámer zakotviť zákaz vývozu vody do ústavy predstavili v júli predseda vlády Robert Fico a minister životného prostredia Peter Žiga. Reagovali tým na kritiku opozície, že novela vodného zákona z dielne ministerstva životného prostredia umožní vyvážať vodu do zahraničia, čo v súčasnosti nie je možné. Naopak, ministerstvo tvrdí, že v súčasnosti je možný nekontrolovateľný vývoz a novela tomu má zabrániť. Podľa premiéra Fica je to prvýkrát, keď sa vláda SR seriózne zaoberá ochranou vodných zdrojov. Novela ústavy momentálne smeruje do parlamentu. V prípade, že parlament novelu schváli, účinnosť nadobudne 1. decembra.

Oznamovatelia korupcie majú byť chránení

Vláda podporila návrh rezortu vnútra, aby oznamovatelia korupcie a inej protispoločenskej činnosti boli chránení. Parlament v júni odmietol dva návrhy na ochranu oznamovateľov korupcie – jeden z dielne KDH, druhý od hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Podľa Kaliňáka je zákon z dielne jeho ministerstva komplexnejšou právnou normou ako doteraz predkladané zákony. Legislatíva rezortu vnútra by si tiež mala poradiť s účelovými oznámeniami a počíta aj s možnosťou finančných odmien pre odvážnych občanov.

Kaliňákov návrh do pojmu protispoločenskej činnosti, ktorej hlásenie sa má chrániť, zahŕňa niektoré trestné činy verejných činiteľov, ďalej korupciu, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev a obsahuje aj všetky trestné činy s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správne delikty, za ktoré hrozí pokuta najmenej 50-tisíc eur. Ministerský návrh počíta s odmenou, ktorá nebude nárokovateľná, teda automatická. Rozhodnúť o nej môže ministerstvo spravodlivosti, ale až po právoplatnom skončení trestného, respektíve správneho konania. Strop odmeny má byť vo výške 50-násobku minimálnej mzdy. Počas pripomienkového konania do návrhu zákona pribudla možnosť zachovať anonymitu oznamovateľa pred jeho zamestnávateľom, ak oznámi závažnú protispoločenskú činnosť.

Vláda odsúhlasila uzatvorenie štyroch medzinárodných dohôd

Vláda odsúhlasila uzatvorenie štyroch medzinárodných dohôd medzi Európskou úniou (EÚ) a inými nečlenskými štátmi. Ide o Dohodu, ktorou sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej, a Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej.

Cieľom zmluvy so šiestimi štátmi Strednej Ameriky (Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras, Nikaragua a Panama je posilnenie vzájomných vzťahov prostredníctvom pridruženia založeného na troch základných pilieroch – politickom dialógu, spolupráci a obchode. Dohodou sa okrem iného vytvára zóna voľného obchodu. „Účelom obchodnej časti dohody je pritom najmä odstránenie akýchkoľvek colných aj necolných prekážok obchodu, uľahčenie obchodu s tovarom, liberalizácia obchodu so službami či postupné recipročné otváranie trhov verejného obstarávania,“ píše sa v predkladacej správe. Cieľom troch dohôd s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou je zasa silnejšia politická a hospodárska spolupráca medzi EÚ a tromi postsovietskymi štátmi.

Zo súdnej rady odvolali Jaroslava Chleboviča

V súdnej rade bude ďalšia zmena, vláda odsúhlasila návrh ministra spravodlivosti Tomáša Boreca na odvolanie vládneho nominanta, sudcu Krajského súdu v Košiciach Jaroslava Chleboviča.

V schválenom materiáli sa neuvádza, kto ho v rade nahradí. Jeho nástupca bude známy do 60 dní od odvolania, ktoré pripadá na štvrtok 21. augusta.

Dôvod Chlebovičovho odvolania nie je zverejnený. V prvej aj opakovanej voľbe predsedu najvyššieho súdu nepodporil kandidátku ministra spravodlivosti Tomáša Boreca Janu Bajánkovú, ale kandidatúru končiaceho predsedu NS SR Štefana Harabina.

Nová voľba predsedu NS SR bude 16. septembra. Kabinet má v súdnej rade ešte dvoch ďalších nominantov Evu Fulcovú a Ľuboša Sádovského.

Zloženie súdnej rady sa menilo aj krátko po nástupe Andreja Kisku na post prezidenta. Ten 18. júna odvolal zo súdnej rady troch členov, ktorých tam nominoval jeho predchodca Ivan Gašparovič. V súdnej rade skončil Eduard Bárány, Gabriela Šimonová a Mária Bujňáková. Kiska ich nahradil trojicou Ján Klučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová. Bárány už krátko pred tým sám abdikoval na členstvo v súdnej rade.

8 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #korupcia #voda #vývoz