Vražda v Liptove je tak jedna z ďalších, pri ktorých prišli o život nevinní ľudia, čo žiadali o pomoc štátne orgány pred nebezpečnými násilníkmi, ktorí sa im opakovane vyhrážali. Odborníci upozorňujú, že v platných právnych predpisoch je ochrana osôb ohrozených násilím zakotvená dobre, len zodpovedné orgány ju v praxi nevyužívajú.
Okresnej sudkyni z Ružomberka, ktorá nevidela dôvod na preventívnu väzbu pre Ivana Škrabáka, hrozí teraz disciplinárny trest. Ak ju na kárne konanie nenavrhne predsedníčka Krajského súdu v Žiline alebo minister spravodlivosti Tomáš Borec, spraví tak generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Sudkyňu na nebezpečného páchateľa upozorňovala dvakrát prokurátorka okresnej prokuratúry. Sudkyňa to neakceptovala napriek tomu, že už raz o jeho väzbe rozhodovala a poznala jeho kriminálnu minulosť. Na slobodu sa dostal po odsedení si polročného trestu len 16. júla a o mesiac nato zastrelil dve ženy a napokon aj seba. Pritom sedel práve preto, lebo sa vyhrážal mladšej z nich, 45-ročnej Kataríne.
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár dal okamžite po vražde preveriť postup ružomberskej okresnej prokuratúry. Zistil, že dva dni po prepustení Škrabáka z väzenia dozorujúca prokurátorka opakovane upozornila sudkyňu, že je nebezpečný. „Prokurátorke bolo zrejmé, že vo veci obvineného Ivana Š. sú jednoznačne po jeho prepustení dané dôvody väzby, a preto upozornila telefonicky na túto skutočnosť zákonnú sudkyňu Okresného súdu v Ružomberku, o čom bol spísaný úradný záznam, ktorý sa nachádza v dozorovom spise prokuratúry. Bolo evidentné, že existuje dôvodná obava, že obvinený bude v páchaní násilnej trestnej činnosti pokračovať,“ reagovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Podľa prokuratúry však sudkyňa ani na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 28. júla a malo opäť riešiť Škrabákové nebezpečné vyhrážky voči Kataríne, nerozhodla o väzbe a ponechala obžalovaného na slobode. Pojednávanie navyše odročila na september. Generálna prokuratúra to označuje za jeden z možných dôvodov, ktorý obžalovanému umožnil zavraždiť dve ženy.
Čižnár chce o pochybení sudkyne hovoriť s Borecom. Ten cez svoju hovorkyňu odkázal, že sa už týmto prípadom rezort zaoberá a preveruje postup súdu. „Ak bude zistené pochybenie sudkyne, vyvodíme voči nej príslušné opatrenia,“ reagovala hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.
Najnovšie prípady zavraždených žien ukazujú, že od tušickej tragédie spred dvanástich rokov, kde násilník zastrelil svoje dve deti, sa toho veľa nezmenilo. Podľa odborníčky na trestné právo Lucie Kurilovskej majú trestné kódexy v takýchto prípadoch nastavené jasné pravidlá. Tie dávajú nielen orgánom činným v trestnom konaní, ale aj súdom možnosť najmä v prípadoch nebezpečných násilníkov poslať ich počas stíhania do väzby. „Aj keď sú pravidlá nastavené dobre, v praxi dochádza vo veľkej miere k zlyhaniu,“ myslí si Kurilovská. Hovorí, že z profilu vraha z Liptovskej Lúžnej sa dalo predpokladať, že bude aj naďalej páchať trestnú činnosť a má prístup k zbrani. Tomu malo zabrániť rozhodnutie súdu uvaliť na neho preventívnu väzbu hneď potom, ako opustil väzenie. Najmä po tom, čo podala prokuratúra naňho novú obžalobu za nebezpečné vyhrážanie.
Podobne to robí polícia v mediálne známych mafiánskych kauzách. Tam prepustených čakajú už kukláči s ďalším návrhom na väzobné stíhanie za inú trestnú činnosť.
Na nečinnosť zodpovedných doplatili viacerí
- Pre nečinnosť polície v roku 2002 prišla o svoje dve malé deti žena z Tušíc. Tie zastreli jej manžel, na ktorého opakovane podávala na políciu podnet a upozorňovala ju na jeho násilné správanie. Polícia vtedy nekonala, na čo doplatil jej ročný syn a päťročná dcéra životom. Po tragédii boli nakoniec traja policajti po štyroch rokoch odsúdení na podmienečné tresty.
Advokátka Iveta Rajtáková, ktorá obhajovala na európskom súde v Štrasburgu ženu z Tušíc hovorí, že v legislatíve je pomerne dobre zakotvená ochrana osôb ohrozených násilím. Podľa nej sú rôzne právne nástroje, ktoré keby sa správne využívali, mohli by obetiam násilia poskytnúť ochranu. „K tragédiám, ktoré sa končia vraždou, by potom nemuselo dôjsť. No problém je to, ako sa tieto predpisy aplikujú,“ upozornila advokátka.
- Životom doplatila na nečinnosť zodpovedných orgánov pred dvoma rokmi aj Zuzana z Bratislavy. Tú zastrelil samopalom na ulici jej exmanžel, hoci na políciu podala opakovane sťažnosť, že sa jej vyhráža. Ten si za týranie posedel aj v base, súd ho na kauciu prepustil. V tomto prípade nekonala okrem polície ani prokurátorka, ani sudkyňa. Prokurátorku už potrestali, trestu sa však vyhla a z prokuratúry odišla sama, bratislavská okresná sudkyňa na disciplinárny trest stále ešte čaká. Začiatkom augusta jej však pozastavili pre dôchodkový vek výkon funkcie.
(vv)