Pomoc dôchodcom aj nezamestnaným. Vláda začala zostra

Vianočný príspevok sa v tomto roku bude prerozdeľovať po novom. Najviac dostanú dôchodcovia s nízkymi penziami, dokopy až sto eur. Tí ostatní môžu počítať s menším vianočným dôchodkom.

„Cieľom je pomôcť najmä tým dôchodcom, ktorí sú najviac odkázaní. Zákon ide do skráteného konania, aby sme príspevky vedeli vyplácať už v novembri a decembri,“ povedal minister práce Ján Richter. Nárok na vianočnú dávku budú mať ľudia s dôchodkami do 494,40 eura. Celkovo ide asi o 780-tisíc penzistov.

Maximálna suma vianočného príspevku sa z minuloročných 75 eur zvýši na 87,26 eura. Dôchodcovia s penziou do 396,18 eura by okrem toho mali dostať aj vyšší jednorazový príplatok, a to v sume 12,74 eura. Znamená to, že penzista s dôchodkom na úrovni životného minima, čo je aktuálne 198,09 eura, dostane vianočný príspevok vo výške 100 eur. Oproti vlaňajšku si tak polepší o 25 eur.

So stúpajúcim dôchodkom sa však vianočný príspevok znižuje. Ak penzista poberá maximálnu sumu na priznanie príspevku 494,40 eura, pred sviatkami dostane len 34 eur. Je to o 11,41 eura menej ako vlani.

Jednota dôchodcov na Slovensku je s týmto systémom spokojná. „Vítame, že starodôchodcovia, ktorí odišli do penzie pred januárom 2004, môžu byť aspoň cez vianočné príspevky kompenzovaní. Keby sa im tieto peniaze prerozdelili v priebehu roka, zlepšenie by až tak nepocítili,“ hovorí Igor Fabián, podpredseda Jednoty.

Načasovanie príspevku vo vianočnom období je podľa sociologičky Zuzany Kusej veľmi dobré. Ľuďom sa zvyšujú náklady, keďže kupujú viac potravín a darčekov. „Z prieskumu medzi dôchodcami vyplynulo, že ak nemohli adekvátne obdarovať svojich blízkych, bola to pre nich ešte väčšia trauma, ako keď si napríklad nemohli dovoliť niečo pre seba. Peniaze navyše im umožňujú dôstojne zvládnuť vianočné prípravy a aj úlohu darcu,“ vysvetľuje Kusá.

O vyplatenie vianočnej dávky penzisti nemusia žiadať. Sociálna poisťovňa ich prepočíta a vyplatí automaticky. Štát odhaduje náklady na príspevky vo výške 81,3 milióna eur.

Ďalšia veľká zmena sa dotkne ľudí, ktorí sú bez práce viac ako rok. Ak si od 1. januára nájdu zamestnanie, štát im pol roka bude naďalej vyplácať osobitný príspevok vo výške 126,14 eura za mesiac a ďalšieho pol roka dávku 63,07 eura. Chce ich tak motivovať, aby namiesto poberania dávok pracovali.

Podľa údajov ústredia práce je dlhodobo nezamestnaných na Slovensku približne 200-tisíc ľudí. Rezort práce však predpokladá, že novinku využije, a teda štátne príspevky k platu dostane, v roku 2015 zhruba 10-tisíc a v ďalších rokoch 12-tisíc osôb.

Dnes môžu nezamestnaní poberať dávky napríklad v sume 180 eur, ak dostávajú dávku v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok a príspevok na bývanie. Od budúceho roka sa má čistá minimálna mzda zvýšiť z 307 na 339 eur. Ak by sa títo ľudia zamestnali za minimálnu mzdu, prvého pol roka by so zachovanými dávkami dostávali v čistom spolu 465 eur. Štátne dávky s platom dostanú nezamestnaní len v prípade hrubého zárobku do 760 eur za mesiac.

„Súbeh dávky a platu môže pôsobiť motivačne. Ľudia totiž už po šiestich mesiacoch strácajú pracovné návyky a ťažšie si zvykajú na nové zamestnanie. Obávam sa však, že novinka, ktorú predstavilo ministerstvo, pomôže skôr ľuďom v okresoch, kde je viac pracovných príležitostí. Na nezamestnaných v najproblémo­vejších regiónoch to podľa mňa nebude mať žiadny vplyv,“ odhaduje Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.

Miešanie štátnych dávok do podnikateľského prostredia podľa sociologičky Moniky Čambalíkovej nemusí dopadnúť dobre. „Áno, súbeh dávky a platu môže ľudí motivovať. Ale zároveň môže dôjsť k deformovaniu trhu práce. Zamestnávatelia nebudú mať dôvod vytvárať kvalitné a dobre platené miesta. Podnikateľské prostredie sa môže pokriviť,“ myslí si Čambalíková.

Vláda v rámci sociálneho balíčka odsúhlasila aj nový príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta pre nezamestnaných mladých do 29 rokov. Takisto sa zvýšia odvodové úľavy pri študentských brigádach, ak zárobok na jednu dohodu nepresiahne 200 eur. Schváliť mala aj nový Zákonník práce, ktorý mal sprísniť agentúrne zamestnávanie a umožniť ľahšie prepustiť dôchodcov, ktorí viac ako tri roky okrem platu poberajú aj penziu. Rokovanie o zákonníku však nakoniec bolo prerušené a presúva sa na október.