Do piatkovej uzávierky boli známi traja sudcovia, ktorí sa uchádzajú o post predsedu Najvyššieho súdu. Ide o Danielu Švecovú, Daniela Hudáka a Ivana Rumanu. Šance na zvolenie podľa kuloárov má práve Švecová.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec vlastného kandidáta nepredložil, hoci pôvodne také plány mal. Súdna rada bude nového šéfa Najvyššieho súdu voliť 16. septembra.
Borec sa prikláňa k jednému z kandidátov, priamo ho však nepomenoval. „Som presvedčený o tom, že Súdna rada môže zvoliť dobrého predsedu, respektíve predsedníčku Najvyššieho súdu z už doteraz navrhnutých kandidátov,“ vyhlásil.
Predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Robert Madej zo Smeru rešpektuje rozhodnutie ministra a súhlasí s jeho názorom. Lucia Žitňanská z Mostu-Híd povedala, že minister zjavne predstavu o novom predsedovi súdu má. „Rozhodol sa však hrať nie otvorenú hru, ale tá hra sa hrá v zákulisí,“ poznamenala Žitňanská.
Zrejme najväčšie šance na zvolenie má Daniela Švecová, ktorá ohlásila svoju kandidatúru ako prvá. Navrhla ju sudcovská rada z Krajského súdu v Trnave a 17 sudcov Najvyššieho súdu. Podporu má aj v združení Za otvorenú justíciu. Lucia Žitňanská situáciu okolo kandidátov číta tak, že minister „asi“ podporuje sudkyňu Švecovú. Madej sa nechcel vyjadrovať o menách kandidátov, lebo nechce svojimi preferenciami zasahovať do právomoci Súdnej rady.
Švecová v roku 2008 súd dočasne viedla ako podpredsedníčka, keď sa predsedovi Najvyššieho súdu Milanovi Karabínovi skončilo funkčné obdobie. Skúsenosti z tohto obdobia, ako aj z pôsobenia na jednotlivých stupňoch súdov mieni využiť, ak by získala dôveru Súdnej rady. „Myslím si, že nielen mojím, ale snažením každého zodpovedného sudcu, tým skôr ako predsedu Najvyššieho súdu, je obnovenie dôveryhodnosti tohto súdu v očiach verejnosti. Rovnako je podľa mňa dôležité vnútri tejto inštitúcie prispieť k vytvoreniu kvalitatívne lepších vzťahov medzi zamestnancami a zabezpečiť lepšie pracovné prostredie,“ povedala Pravde Švecová. Za dôležitý považuje aj spôsob vystupovania predstaviteľov súdnictva a sudcov vo vzťahu k verejnosti. „Mal by byť jednoznačne zbavený arogancie. Tá podľa mňa tiež vyvoláva negatívny postoj k justícii,“ uviedla Švecová. Voči bývalému predsedovi súdu Štefanovi Harabinovi sa vyhranila už dávnejšie.
Sudca Ivan Rumana pôsobí v správnom kolégiu Najvyššieho súdu ako predseda senátu. Navrhol sa sám „Súhlasím, že ide o atypický postup, keď niekto navrhuje sám seba,“ povedal Pravde. Predloženie kandidatúry vníma ako prihlášku do výberového konania. O vzťahu k bývalému šéfovi súdu Harabinovi povedal: „Štefana Harabina si vážim ako odborníka na trestné právo, ale návrh jeho kandidatúry na predsedu súdu v predchádzajúcej voľbe som nepodpísal.“
O príčinách nízkej dôvery či zmenách na Najvyššom súde povedal, že sudcovia boli vychovaní v tom, že majú vždy dodržiavať dikciu zákona. „Doslovná aplikácia zákona však prináša situácie, ktoré niekedy odporujú hodnotovému systému obyvateľstva. Odporujú predstave ľudí o spravodlivosti. V tomto vidím možnosť zmeny.“ Zákony musia byť podľa Rumanu aplikované iba v spojení s hodnotovým systémom. „Justícia reprezentovaná Najvyšším súdom nemá k dispozícii efektívne regulačné nástroje ako napríklad možnosť rozhodnúť formou súdneho precedensu,“ dodal.
Tretí kandidát Daniel Hudák je považovaný za človeka blízkeho Štefanovi Harabinovi. Keď bol Harabin ministrom spravodlivosti, tak Hudák bol jeho štátnym tajomníkom. Hudák pôsobí v trestnoprávnom kolégiu Najvyššieho súdu ako predseda senátu. Denník Pravda s otázkami o kandidatúre oslovil aj jeho, ale neodpovedal.
Septembrová voľba šéfa Najvyššieho súdu sa uskutoční v Bratislave. Na rozdiel od májovej verejnej voľby v Sobranciach budú členovia Súdnej rady hlasovať tajne. Vyplynulo to zo zmien, ktoré schválil parlament. Zmeny zákona o sudcoch aj novela ústavy začnú platiť od začiatku septembra.
Predsedom Najvyššieho súdu sa môže stať len sudca tohto súdu. Predkladať mená kandidátov bolo možné už len do piatku. Do uzávierky denníka Pravda boli známe tri spomínané mená sudcov.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.