Prípad sa doteraz nepohol z miesta a nikto z kompetentných nevie vysvetliť dôvod viaznutia vyšetrovania. Pravda najnovšie zistila, že neboli vypočutí ani všetci sudcovia, ktorí dávali súhlas na odpočúvanie. Podľa našich informácií vypovedal len jeden.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Pomalosť či zámer?
Kauza sa prevalila za bývalej vlády Ivety Radičovej. Pre škandál prišiel vtedy o miesto minister obrany Ľubomír Galko z SaS a šéf Vojenského obranného spravodajstva Pavol Brychta. Jedným z dôležitých momentov objasnenia prípadu je aj svedectvo sudcov, ktorí odsúhlasovali nasadenie odpočúvaní. Prokuratúra totiž už na začiatku vyšetrovania podľa našich zistení narazila na niekoľkonásobné porušovanie zákona. Vyše dve desiatky žiadostí o odpočúvanie mali vychádzať zo zavádzajúcich a účelovo vykonštruovaných dôvodov. Ďalšie žiadosti boli kopírované, v niektorých mali byť uvedené nepravdivé údaje o odpočúvaných osobách. Kauzu dozoruje od leta minulého roka prokurátor Jozef Čentéš. Námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky nariadil Čentéšovi, aby prípravné konanie uzavrel do konca septembra, pretože vyšetrovanie trvá neprimerané dlho.
O žiadostiach o odpočúvanie rozhodovali štyria sudcovia trenčianskeho krajského súdu. Kto je však zodpovedný za to, že všetci nevypovedali? Tento problém si prehadzujú ako horúci zemiak trenčiansky súd a orgány činné v trestnom konaní. Výsledkom sú len nekonečné prieťahy a šanca objasniť škandalóznu kauzu sa stráca v nedohľadne.
Vyšetrovateľka sa vlani v auguste pýtala predsedníčky Krajského súdu v Trenčíne, ktorí sudcovia rozhodovali o žiadostiach na použitie informačno-technických prostriedkov a súčasne žiadala o zbavenie ich mlčanlivosti. Nepochodila však. Súd totiž tvrdí, že dôvody na zbavenie mlčanlivosti neboli.
„Zo žiadosti vyšetrovateľky nevyplývali vážne dôvody, ktoré by oprávňovali pre rozhodnutie o zbavení mlčanlivosti, preto predsedníčka krajského súdu v tejto časti žiadosti nevyhovela,“ povedal hovorca krajského súdu Roman Tarabus. Sudkyňa sa teda rozhodla nezbaviť mlčanlivosti troch sudcov. Čo sa týka štvrtého, vyšetrovateľka v januári tohto roka opätovne požiadala o zbavenie mlčanlivosti a aspoň v jeho prípade sudkyňa vyhovela.
Otázka, prečo nevypovedali aj ostatní sudcovia, zostáva nezodpovedaná. Keď sa na to denník Pravda výslovne pýtal dozorujúceho prokurátora, ten v odpovedi len zopakoval informáciu, že predsedníčka súdu v troch prípadoch žiadosti o zbavenie mlčanlivosti nevyhovela. Krajský súd v Trenčíne dôvody nespresnil. Zákon v tomto prípade hovorí, že predseda súdu to môže urobiť len z vážnych dôvodov, ale bližšie ich zákon nešpecifikuje. Sudca ma teda pri rozhodovaní v podstate voľnú ruku.
Trestný právnik Jozef Medelský vysvetlil, že Trestný poriadok nedefinuje, aké sú vážne dôvody, pre ktoré môže byť svedok zbavený mlčanlivosti. „Môžu byť definované jedine v judikatúre Najvyššieho súdu na základe nejakého podobného prípadu, ktorý sa stal v minulosti. Ak judikatúra neexistuje, vážnosť dôvodov nadriadený posudzuje subjektívne,“ povedal právnik.
Z tlačového odboru Najvyššieho súdu odkázali, že žiadna judikatúra k takémuto prípadu neexistuje. „Posúdenie vážnosti dôvodov pre zbavenie mlčanlivosti sudcu je vždy na zvážení toho-ktorého predsedu súdu, po prihliadnutí na konkrétne okolnosti prípadu," spresnili z tlačového odboru.
K objasneniu prípadu neprospelo ani to, že sa pri ňom menili viacerí dozorujúci prokurátori. Najskôr šéfoval vyšetrovacej skupine námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka. Ten sa ešte vo februári 2012 o kauze vyjadril takto: „Už dnes môžem povedať po tom, čo sme si prečítali niekoľko desiatok tisíc strán materiálov, že účel zákona určite nesleduje takýto spôsob realizovania odpočúvaní alebo akéhokoľvek sledovania osôb, alebo odhaľovanie trestnej činnosti.“ Prípadom sa zaoberal aj prokurátor Jaroslav Kozolka. Vlani v máji mu však zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý spis o odpočúvaní odobral a prípad prevzal Jozef Čentéš.
Rezort obrany uviedol, že pri vyšetrovaní spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Od vypuknutia kauzy odpočúvania novinárov bolo ministrom obrany a vedúcim služobného úradu celkovo zbavených mlčanlivosti 28 osôb,“ povedala hovorkyňa rezortu Martina Balleková. Minister obrany Martin Glváč sa o vyšetrovanie kauzy zaujímal u generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára minulý mesiac. Glváč pripomenul, že ministerstvo čelí žalobám troch osôb, ktoré rezort žalujú za nemajetkovú ujmu. Hovoril tiež, že dotknutých zamestnancov ministerstva a príslušníkov Ozbrojených síl ako svedkov nikto nepredvoláva vypovedať. Podľa bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka kauza mala byť uzavretá počas niekoľkých týždňov, najviac mesiacov. „Je tam veľmi pasívne konanie na to, aby sa zistila pravda. Keby sme boli v inej krajine Európskej únie, kde funguje legislatíva a orgány činné v trestnom konaní, tak už je to dávno vyriešené,“ skonštatoval Zábojník.