Týmto predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský podmienil prípadné odpojenie cirkví od štátneho rozpočtu. Na aké ďalšie nehnuteľnosti a pozemky si katolícki biskupi ešte nárokujú, nespresnil.
„Keby sa malo nejakým spôsobom meniť financovanie cirkví a náboženských spoločností, katolícka cirkev a všetky ostatné cirkvi, ktoré sú na Slovensku, budú musieť a legitímne položia otázku, čo s majetkom, ktorý cirkvám ešte vrátený nebol,“ povedal pre tlačovú agentúru TASR arcibiskup Zvolenský. Spresnil len, že ide o majetok, ktorý počas komunizmu slúžil pre oblasť školstva, výchovy alebo sociálnych služieb.
Katolícki biskupi tvrdia, že jednotlivé farnosti viedli zoznam majetkov, ktoré im neboli vrátené už počas reštitúcií. Na otázky Pravdy, na aké budovy či pozemky si ešte nárokujú a prečo doteraz nepožiadali o ich vrátenie, hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik neodpovedal. Dodal, že otázka navrátenia všetkého majetku je dôležitá pre odborníkov, ktorí sa téme nového spôsobu financovania cirkví venujú.
Paradoxné na celej veci je, že katolícka cirkev má prehľad o tom, čo ešte má dostať, ale ministerstvu kultúry nedokázali jej predstavitelia pomôcť so súpisom majetku, ktorý už roky vlastní. Rezort potreboval tieto údaje práve na to, aby mohol odštartovať diskusiu o novom financovaní cirkví. Nakoniec ich hľadali zamestnanci ministerstva sami.
Historik Dušan Kováč hovorí, že ak sa cirkev dožaduje vrátenia majetku, mala by najprv menovať, o aké nehnuteľnosti má presne záujem. „A tiež prečo ho doteraz nedostali naspäť. Nechápem však, ako súvisí otázka odluky cirkví od štátu s nedoriešenými majetkovými vecami. Podľa mňa je to výhovorka,“ konštatoval historik.
Cirkvám vracal štát majetok v rámci reštitúcií vo vlnách podľa dvoch zákonov z roku 1993 a 2005. Katolícka cirkev získala najviac pozemkov od Štátnych lesov a Slovenského pozemkového fondu. Spolu jej bolo vrátených vyše 56-tisíc hektárov lesných pozemkov a pôdy.
Toto číslo je však v skutočnosti oveľa vyššie, pretože na pozemkovom fonde majú spracované reštitúcie len od roku 2005, pričom najviac pôdy cirkvi dostali počas platnosti prvého reštitučného zákona. Najväčšia cirkev podľa ministerstva kultúry vlastní 5 880 budov, ktoré slúžia ako fary, cirkevné školy či bohoslužobné objekty.
Rezort kultúry spresnil, že rímskokatolícka cirkev dostala cez reštitúcie späť asi 70 percent svojho majetku. „Nemyslíme si preto, že vrátenie zvyšných asi 30 percent by malo byť podmienkou riešenia ďalšieho financovania cirkví u nás,“ reagoval na Zvolenského apel hovorca ministerstva Jozef Bednár.
Čo tvorí tých zvyšných 30 percent? Slovenský pozemkový fond to nevie. Jeho generálna riaditeľka Gabriela Matečná povedala, že údaje o výmere nevrátených pozemkov nemajú. Podľa nej väčšine žiadostí fond vyhovel. „Časť žiadostí je v súdnom konaní, po rozhodnutí súdu bude Slovenský pozemkový fond v predmetnej veci konať v zmysle rozhodnutia súdu,“ spresnila Matečná. Štátne lesy do uzávierky neodpovedali.
O nevrátených cirkevných majetkoch nemajú informácie ani samosprávy. Hovorkyňa ZMOS-u Marta Bujňáková upozornila, že ak sa štát pre takýto krok rozhodne, musí aj prijať legislatívu, ktorú budú obce pripomienkovať.
V Trnave, ktorá je považovaná za slovenský Rím, samospráva sporné veci s cirkvou vyriešila. „Požiadavky cirkvi však môžu byť na úrovni fyzických osôb alebo iných inštitúcií, do čoho však my ako mesto nezasahujeme,“ reagoval hovorca Trnavy Pavol Tomašovič.
Vzhľadom na Zvolenského slová zmena vo financovaní cirkví sa tak čoskoro neudeje. Minister kultúry Marek Maďarič diskusiu aj o odluke otvoril ešte vlani, keď všetky registrované cirkvi požiadal o pomoc pri vypracovaní súpisu ich majetkov. Cirkvi mu odpovedali, že súpisu sa nebránia, diskusia sa však odvtedy výrazne z miesta nepohla.
Podľa cirkevného analytika Jaroslava Šebeka chybou je, že doteraz nepadol konečný termín, dokedy sa cirkvi môžu o vrátenie majetku uchádzať a odkedy by sa mal zmeniť spôsob dotovania cirkví. „Slovo je teraz na strane štátu, aby predložil model, kedy budú reštitučné požiadavky vyriešené, lebo potom vzniká atmosféra, že katolícka cirkev má stále nejaké nové požiadavky,“ vysvetlil. Podľa neho tomu musí predchádzať dohoda štátu aj cirkví, lebo možná zmena vo financovaní sa bude strácať v nedohľadne.
Plány o finančnej odluke dnes narážajú najmä na ustanovenia Základnej zmluvy s Vatikánom, ktorá túto možnosť úplne blokuje. Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou sa začala pripravovať v roku 1997 za vlády Vladimíra Mečiara, ale podpísal ju až v novembri 2000 premiér Mikuláš Dzurinda.
Tento dokument podmieňuje prijatie ďalších štyroch vykonávacích zmlúv. Dve najkontroverznejšie z nich, o výhrade svedomia a o financovaní rímskokatolíckej cirkvi, zatiaľ prijaté neboli. Pre prvú predčasne skončila druhá Dzurindova vláda. Pri druhej zatiaľ obe strany nenašli spoločnú reč, návrhy štátu cirkev odmieta, čím konzervuje súčasný stav.
Cirkev je dnes oslobodená od platenia daní z majetku, jej predstavitelia totiž hlásajú, že časť bývalého majetku sa im vrátila „spustnutá“. Niektoré majetky však už predali, iné zhodnocujú prenajímaním, rekonštrukcie mnohých vzácnych cirkevných pamiatok hradí štát. Ten okrem platov farárov a činnosti biskupstiev platí napríklad aj výučbu náboženstva na školách všetkých typov, pričom nemá dosah na jej obsah, cez verejné zdravotné poistenie prispieva na cirkevné zdravotnícke zariadenia, kde sa neliečia len veriaci, financuje pôsobenie cirkvi v armáde a ďalších sférach verejného života.
Téma odpojenia cirkví od štátneho rozpočtu sa otvorila po tom, čo Sociologický ústav SAV zverejnil výsledky svojho prieskumu s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku. Ten ukázal aj to, že viac ako 31 percent opýtaných by chcelo činnosť cirkví úplne odrezať od štátnych peňazí.
Konferencia biskupov Slovenska zverejnila na svojom webe pripomienky k výskumu, v ktorých napáda jeho metodiku. Autorom pripomienok je predseda Slovenskej sociologickej spoločnosti pri SAV Jozef Matulník. Táto spoločnosť však nepatrí pod akadémiu, je to dobrovoľné združenie odborníkov z oblasti sociológie.
Zavacká: Cirkev majetky nikdy nevlastnila
Akékoľvek snahy štátu získať prehľad o hospodárení najväčšej rímskokatolíckej cirkvi či vplyv na obsah školskej náboženskej výchovy sa doteraz skončili obvineniami druhej strany z pokusov o návrat pred rok 1989.
Podľa historičky Kataríny Zavackej má táto cirkev v štáte v súčasnosti také výhodné postavenie, že v skutočnosti o žiadnu odluku nestojí. Aj momentálne vyjadrenia cirkevných predstaviteľov, ktorí ju podmieňujú navrátením zvyšného cirkevného majetku, považuje odborníčka len za „habaďúru“.
„Prejavujú takto, akože, dobrú vôľu. Nijaké kostoly či iné budovy však nechcú, pretože by sa o ne museli starať. Ide im najmä o lesy či pôdu. Na majetok, ktorý si privlastňujú, však reálne nijaký nárok nemajú,“ tvrdí Zavacká.
Historička pripomína, že tak za rakúsko-uhorskej monarchie, ako aj za prvej Československej republiky či dokonca aj za vojnovej „farskej“ Slovenskej republiky cirkev v skutočnosti žiadne majetky nevlastnila. Boli jej len štátom „zverené do užívania“. Bez súhlasu štátu s ním preto nemohla narábať a každý rok musela vyúčtovávať stav hospodárenia so zvereným majetkom. Ostatné cirkvi žili len z príspevkov veriacich alebo boli za komunizmu ako „sekty“ zrušené.
Všeobecne sa podľa Zavackej financovanie rímskokatolíckej cirkvi štátom traduje od čias Rímskeho cisárstva a na Slovensku, ako aj v Česku, je to historický pozostatok monarchie. Komunistický režim o finančnú odluku nemal záujem, vyhovoval mu stav, že cirkevníkom platí a oni sú za to „poslušní“. Po páde komunizmu už síce štát od cirkvi poslušnosť nežiada, jej financovanie mu však na pleciach zostalo.
Cirkevný analytik Jaroslav Šebek s týmto názorom nesúhlasí. To, že katolícka cirkev majetky nevlastnila, sú podľa neho dohady, ktoré vznikli počas rakúsko-uhorskej monarchie. Vysvetľuje to tým, že vtedajšia vláda cirkev prísne kontrolovala. „Polemika o tom, či cirkev majetky len užíva, sa preniesla aj do prvej ČSR, kedy vznikli viaceré právne analýzy, ktoré tieto dohady podporovali,“ pokračuje analytik.
Tvrdí, že československá vláda sa aj na ich základe snažila získať väčšinu cirkevných majetkov, ktoré predtým patrili pod maďarskú cirkevnú správu, do svojho vlastníctva, nikdy sa jej to však nepodarilo. Tie majetky, pri ktorých bol jasne určený majetkový vzťah cirkvi, vlastnili podľa neho katolícki biskupi pred vznikom ČSR aj počas jej trvania.
(sp,lu)