Vybuchujú pri nej rakety, aj tak sa na Slovensko nevráti

, 26.08.2014 14:00
Líbya, utečenci
Líbyu denne opúšťajú cudzinci aj domáci. Autor: ,

Strhne sa, keď počuje buchnutie dverí či akýkoľvek hlasnejší zvuk. Pripomína jej výbuchy a prestrelky, ktoré videla na vlastné oči. Sára z líbyjského Tripolisu, ktorý sa v nedeľu stal terčom ďalších leteckých útokov, dnes podľa zvuku rozozná všetky zbrane.

„Viem, kedy je to kalašnikov, kedy je to kaliber 14,5 alebo 23, ručná protitanková strela RPG, vystrelená alebo dopadnutá raketa. Človek sa po toľkom čase počúvania zdokonalí,“ hovorí žena, pôvodom zo Slovenska, ktorá chce ostať v anonymite.

Spojiť sa s ňou vôbec nebolo jednoduché. V líbyjských domácnostiach, vo firmách ani v kaviarňach v posledných týždňoch nefunguje internet, padajú linky. Všetci chcú byť neviditeľní a nikoho neprovokovať.

Nad vypálenými domami či dobitými šoférmi sa už domáci nepozastavujú. Boje, ktoré sa vo viacerých líbyjských mestách odohrávajú, však desia aj ich. „Asi 500 metrov odo mňa dopadli rakety. Neskutočný zvuk, ktorý príde z ničoho nič. Nemáte čas reagovať, okná a domy okolo vás sa trasú. Srdce máte v hrdle,“ opisuje Sára svoj najsilnejší zážitok z posledného mesiaca.

Zbraň nosia aj taxikári

Kríza sa ťahá už od zvrhnutia režimu Muammara Kaddáfího v roku 2011. V celej krajine je chaos. Ľudia sa boja chodiť do práce, cestovať autami, nemajú benzín a nie je nikto, na koho by sa v núdzi mohli obrátiť. Policajti majú rovnaký strach ako oni.

„Až sa v tom nevyznáte, kto bojuje proti komu a ktoré milície sa podporujú. Iba odrazu čítate o dobytí letiska, vybuchnutých lietadlách, a na sociálnych sieťach vidíte fotografie zranených a mŕtvych ľudí,“ hovorí Sára. V obehu je veľké množstvo tvrdých drog a zbraní, čo je doslova smrteľná kombinácia. Malá zbraň sa dá kúpiť sa približne sto eur. Najpoužívanejšie sú ruské útočné pušky AK-47, známe kalašnikovy. „Niekomu sa znepáčite, a ak má pri sebe zbraň, tak vás pokojne zastrelí. Každá potýčka sa nekončí streľbou, ale percento pravdepodobnosti je vysoké.“

Sárin život sa po vyostrení bojov obrátil naruby. Žena, ktorá sa dovtedy zahaľovala len sporadicky a sama šoférovala, sa odrazu snaží splynúť s davom. „Nie je tu žiadna verejná doprava. Jedinou možnosťou je vlastné auto alebo taxík. Ani ten však nie je bezpečný a navyše, domáci o ženách v taxíku nemajú dobrú mienku. Dokonca som počula, že ozbrojení sú aj taxikári,“ spomína Sára.

Jazda vlastným autom nie je o nič bezpečnejšia. Drahé autá sú zaparkované v garážach, aby sa ich nezmocnili ozbrojenci. Tie lacnejšie by mali byť špinavé, aby nepútali pozornosť. „Počula som o desiatkach prípadov, keď uprostred premávky skupinky ozbrojencov zastavili človeka. Nechali ho vystúpiť z auta a potom mu ho zobrali. Sťažovať sa nemá zmysel. Keď aj nájdete nejakú fungujúcu akože policajnú stanicu, policajti sa boja. Sú bezmocní proti týmto skupinám, lebo sú vyzbrojené protileteckými zbraňami a samopalmi,“ vysvetľuje vystrašená žena, ktorej zabili a zranili niekoľkých známych a susedov.

Extrémisti nemajú zľutovanie ani so ženami. Jednu nezahalenú vraj zastavili počas šoférovania. Na mieste jej oholili hlavu a domov ju poslali s varovaním, aby si nabudúce dala šatku. Inak ju zabijú.

Okrem toho v krajine je nedostatok benzínu. „Ľudia prespávajú na pumpách a na naplnenie nádrže čakajú aj dva-tri dni. Niekedy dajú za 20 litrov 50 eur, pričom rovnaké množstvo by ich bežne stálo necelé dve eurá,“ približuje situáciu Sára.

Chýbajúci benzín sa odráža aj na výpadkoch elektriny, čo je v horúcej krajine hotová tragédia. Denné teploty sa v lete pohybujú okolo 40–45 stupňov Celzia a všetci používajú klimatizáciu. Na výpadky boli zvyknutí aj v minulosti. Ibaže dnes sú oveľa častejšie a dlhšie. „Najprv vypadla elektrina na dve hodiny. S pribúdajúcimi dňami na päť, osem a maximum bolo až na 30 hodín!“ hovorí. Navyše, domáci sa už začali zásobovať potravinami. Je ich nedostatok.

Deti sa hrajú na bojovníkov

Aj keď krajiny na celom svete vyzývajú svojich občanov, aby z Líbye odišli, Sára stále váha. „Aj napriek tomu, že tu padajú rakety, máme tu celý náš majetok, niekoľkoročný život, známych, prácu. To sa nedá len tak opustiť. Mnohí si myslia, že som sa zbláznila. Lenže keď odídeme, tak rýchlo sa nevrátime,“ uvažuje. Ak sa ale situácia nezlepší, odchod bude jedinou možnosťou. „Takto sa dlhodobo žiť nedá. Vidím to na blízkych, ktorí sa strachujú o svoje deti. Toto prostredie ich veľmi ovplyvňuje. Keď sa hrajú, je to samá streľba a zabíjanie.“

Ani odchod do cudziny však nie je jednoduchý. Na druhom, nepoškodenom letisku v Tripolise, z ktorého ešte vypravujú niekoľko lietadiel, je totálny chaos. A napríklad na tuniských hraniciach rozhodujú úplatky. "Ich výšku ovplyvňuje aj vaša národnosť. Presné sumy nepoznám. Let na Maltu však vyjde na vyše tisíc eur. Pre deti je to polovica. Ak ste manželia s dvomi deťmi, potrebujete na odchod tritisíc eur,“ preratúva Sára.

Ako tvrdí, evakuácia je v porovnaní s vypuknutím revolúcie v roku 2011 menej organizovaná. Niektoré krajiny len radia ľuďom, aby opustili Líbyu, zvyšok však nechávajú na nich. Tí sa potom pasujú s úplatkami, obrovským meškaním alebo rušením letov, ktoré nie je ničím výnimočným. Podľa Sáry sa konflikt tak skoro neskončí. Pripravuje sa na týždne či mesiace bojov. A jediné, čo si želá, je, aby sa vo svojich predpovediach mýlila.

Líbya sa rozpadá

Súčasná Líbya prestáva byť jednotným štátom. Likvidácia Líbyjskej džamáhírie priniesla archaizáciu krajiny, spôsobila návrat k tradičným formám existencie a štát ako taký sa rozpadá.

Boje v krajine pokračujú a v nedeľu sa stalo terčom leteckých útokov opäť hlavné mesto Tripolis. Podľa agentúr tentoraz však nie je jasné, kto za nimi stojí. Cieľom by mohli byť islamské milície Fadžr Libya, ktoré od soboty vraj kontrolujú už aj medzinárodné letisko v Tripolise.

Prvotné nepokoje vyvolali práve príslušníci ozbrojených milícií, ktoré sa pred časom podieľali na zvrhnutí plukovníka Muammara Kaddáfího. Ústredná vláda už kontroluje iba jednu z oblastí, a to Tripolitániu. A aj to iba čiastočne, pretože mestá Zintán a Misuráta už vyhlásili autonómiu. Vládna moc evidentne stráca kontrolu nad rozhádanými milíciami, islamskými ozbrojencami a ďalšími bojovníkmi, ktorí skoro tri roky po zavraždení Kaddáfího odmietajú zložiť zbrane. Nedávno vláda napríklad „poradila“ líbyjským kresťanom, aby opustili krajinu, pretože im nemôže garantovať bezpečnosť.

Európske štáty aj USA, ktoré podporovali prevrat v Líbyi, sa zatiaľ zmohli iba na výzvy na zdržanlivosť. Súčasný vývoj sa negatívne odzrkadľuje nielen na zastavení dodávok ropy a plynu do Európy. Po zvrhnutí Kaddáfího režimu totiž prestala platiť dohoda Ríma s Tripolisom, podľa ktorej Líbyjčania zabránia ilegálnej migrácii z afrického kontinentu do Európy. Výsledkom je rastúca vlna utečencov a aj obetí, ktoré končia vo vodách Stredozemného mora.
(ta)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Líbya #Tripolis #evakuácia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku