Petíciu za vyhlásenie referenda má predložiť aliancia prezidentovi dnes. Podľa nej by sa hlasovanie mohlo spojiť s novembrovými komunálnymi voľbami. Prezident Andrej Kiska má 30 dní na to, aby povedal, či ho odobrí.
Referendum má obsahovať štyri kľúčové otázky. Pýtať sa chce napríklad na to, či má byť manželstvom iba zväzok muža a ženy a či si homosexuáli môžu adoptovať deti. Takisto chce vedieť, či by osobitná ochrana mala byť priznaná iba manželom a žiadnym iným formám spolužitia. Štvrtá otázka sa týka školského vyučovania. Dáva rodičom možnosť rozhodnúť, či sa ich dieťa bude zúčastňovať napríklad na hodinách sexuálnej výchovy.
Ústavní právnici Kiskovi odporúčajú, aby sa najprv obrátil na Ústavný súd. Ten rozhodne, či je predmet referenda v súlade s ústavou. „Odporučil by som mu, aby obsah referenda predložil na posúdenie Ústavnému súdu. Podľa mňa totiž položené otázky zasahujú do základných práv,“ hovorí ústavný právnik Ján Drgonec. Ústava totiž hovorí, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody.
Súhlasí s ním aj ústavný právnik Peter Kresák. Ak by referendum prešlo v tejto podobe, podľa neho by nediskriminovalo len homosexuálov, ale aj množstvo ďalších ľudí. „Doplatili by na to všetky ostatné formy spolužitia. Napríklad druh a družka by sa nedočkali rovnakých práv ako manželia,“ hovorí. Aj on odporúča Kiskovi požiadať o výklad Ústavného súdu. Iba tak sa podľa jeho slov vyhne obvineniam, že koná účelovo.
Prezident Andrej Kiska sa zatiaľ nevyjadril, či to urobí. „Po prijatí petície bude postupovať v zmysle svojich kompetencií a bude sa riadiť zákonnými lehotami,“ reagoval jeho hovorca Peter Petrus.
Aliancia za rodinu protiústavnosť otázok odmieta. Jej hovorca Anton Chromík to odôvodňuje tým, že aj dnes sú adopcie dovoľované len manželom a vo výnimočných prípadoch jednotlivcom. „Táto otázka nemôže zasahovať do základných práv a slobôd,“ povedal. Podľa neho má manželstvo v spoločnosti výnimočné postavenie už 25 rokov, odkedy bola prijatá slovenská ústava. „Chceme iba to, aby isté práva zostali výlučne manželom. Nikomu inému,“ uzavrel Chromík.
Sociologička Zuzana Kusá to hodnotí tak, že snahy niektorých združení hraničia so šikanovaním vybraných skupín. „Došlo k úplne zlému pochopeniu, čo je ochrana rodiny. Namiesto toho, aby sa riešili napríklad bytové možnosti mladých rodín alebo pomoc viacdetným rodinám, tak poukazujeme na ľudí, ktorí v klasických rodinách nežijú. Snažíme sa ich obmedzovať, šikanovať. A to je smutné,“ myslí si.
Ak by sa hlasovanie uskutočnilo, zo štátneho rozpočtu by odišlo niekoľko miliónov eur. Referendum v roku 2010, v ktorom sa ľudia mohli vyjadriť napríklad ku koncesionárskym poplatkom, voľbe cez internet či zníženiu počtu poslancov, stálo vyše sedem miliónov eur. Keďže jeho účasť nedosiahla ani 23 percent, bolo neplatné.
Napadnúť otázky na Ústavnom súde po uskutočnení referenda by už nebolo možné. „Napadnúť sa dá iba proces hlasovania. Teda napríklad volebná účasť. Ale keďže u nás výsledky referenda nie sú pre nikoho záväzné, bolo by na politikoch, či by sa nimi riadili,“ ukončil Kresák.