O zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara sa KDH usiluje už dlho. „Vážne rozhodnutia vyžadujú veľké úsilie a vytrvalosť. Zrušenie trestno-právnej imunity poslancov parlamentu trvalo desať rokov, ústavné ukotvenie ochrany manželstva sme dosiahli po deviatich rokoch. Som presvedčený, že raz padnú aj nemorálne a protiprávne Mečiarove amnestie. KDH sa v tomto zápase nevzdáva,“ povedal Figeľ.
KDH chce podľa Figeľa otvoriť dvere spravodlivosti, aby mohla účinne konať. „Únos a vražda sú nedokončeným prípadom na svedomí slovenskej štátnej moci. Živé svedomie nedovolí zakrývať alebo odložiť takéto zločiny ad acta. Postoj k týmto záležitostiam je vecou viac osobnou a morálnou, než kolektívnou a straníckou. Preto som písal listy všetkým jednotlivým poslancom, nie klubom,“ vyhlásil.
Figeľ pripomenul, že keď sa zločiny okolo únosu syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča a zmareného referenda diali, strana Smer-SD ešte neexistovala a SDĽ bola spolu s KDH v opozícii. „Očakávam, že Smer prejaví vôľu podporiť účinnú spravodlivosť v prípade týchto aj medzinárodne známych zločinov, ktorými sa Slovensko vylúčilo z európskej integrácie,“ povedal Figeľ s tým, že v tejto oblasti Smer môže nadviazať na svoje postoje pri ústavnej podpore Špecializovaného trestného súdu či špeciálnej prokuratúry, ktoré Vladimír Mečiar a Štefan Harabin atakovali.
Podľa Figeľa KDH opätovne prichádza so svojou snahou teraz, pretože od 1. septembra sú platné dôležité systémové zmeny v súdnictve vďaka novele Ústavy SR. „Som presvedčený, že práve spojenie tohto úsilia s možným doriešením snáď najznámejšieho mocensko-justičného prípadu z rokov 1995 až 1998 prinesie posilnenie dôvery v spravodlivosť a vyššiu vymožiteľnosť práva na Slovensku. A to je v záujme nielen politických strán, ale predovšetkým občanov a firiem,“ dodal predseda KDH, podľa ktorého zrušenie protiprávnych amnestií HDP nezvýši, ale celkové slovenské pomery – a tým aj ekonomické – ozdraví a povzbudí.
V parlamente sa nikdy nenašla ústavná väčšina, ktorá by zrušila amnestie Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta z roku 1998. Podľa vlády Ivety Radičovej amnestie znemožnili dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením prezidentovho syna Michala Kováča do zahraničia.
„Boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány,“ zdôraznila Radičovej vláda vo vyhlásení.