Most chce diskutovať o zmenách v ústave

Politické strany si podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára robia z ústavy trhací kalendár. Ako povedal, jeho strana odmieta politické obchodovanie so základným dokumentom štátu.

28.08.2014 18:54
Bugár, Žitňanská Foto: ,
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár a podpredsedníčka Lucia Žitňanská.
debata (7)

Kritizoval, že nedávno sa Smer a KDH dohodli na účelovej zmene ústavy. „Zrejme dôjde aj k ďalšej zmene, ktorej dôvodom by mala byť ochrana vody. Tieto tendencie sú nebezpečné pre ústavný poriadok krajiny. Most-Híd sa nikdy nezúčastní na účelových zmenách ústavy,“ zdôraznil.

Podľa Bugára sa však Most-Híd zmenám v ústave nevyhýba. Má však dve podmienky. „Aby každá zmena bola výsledkom kvalifikovanej diskusie a zmena musí byť odpoveďou na problémy v praxi,“ konštatoval. Most-Híd oslovil právnika Petra Kresáka, aby spolu identifikovali právne problémy a našli riešenia. Tie budú zapracované v Občianskej vízii strany, ktorú má v septembri schváliť snem.

Podpredsedníčka Mosta-Híd Lucia Žitňanská upozornila, že Ústava SR bola od roku 1992 dvanásťkrát novelizovaná. Dôvody novelizácií boli podľa nej rôzne. Niektoré novelizácie zohľadňovali politický vývoj alebo spoločenskú objednávku. Iné zas nesystémovo zasiahli do ústavného mechanizmu. Pripomenula, že ústava sa napríklad prispôsobovala zákonu o preukazovaní pôvodu majetku.

„Boli sme svedkami, že poslanci hlasovali za zákon v rozpore s ústavou, napríklad o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic, alebo volebné zákony, ktoré stanovujú minimálne vzdelanie pre starostov,“ povedala. Ústava sa podľa Žitňanskej dá u nás zmeniť veľmi ľahko. „Stačí 90 hlasov, teda ak dôjde k dohode, tak to ide zo dňa na deň,“ dodala.

Kresák: V ústave treba zdôrazniť občiansky princíp

Podľa Kresáka v slovenskej ústave je dôležité zvýrazniť občiansky princíp. „V preambule absentuje občiansky princíp, čím sa preambula dostáva do rozporu s článkom dva, že moc pochádza od občanov,“ povedal. Preto Most-Híd vo svojej vízii bude navrhovať, aby sa preambula vrátila k občianskemu princípu. Zároveň poukázal na potrebu úpravy priamej demokracie v ústave. Strany sa podľa neho tejto téme vyhýbajú.

Podľa Kresáka by referendum malo byť zadefinované tak, že jeho výsledky by mali mať právne záväzný charakter. „Referendá neboli úspešné a to preto, že občania si uvedomujú, že referendá majú len odporúčací charakter. Teda v ústave treba zakotviť právne záväzný charakter referenda,“ konštatoval.

Kresákovi chýba aj diskusia o materiálnom jadre ústavy. To je zakotvenie, že isté hodnoty v ústave nie je možné zmeniť. Materiálne jadro podľa neho chráni ústavný systém pred svojvoľným konaním ústavných orgánov a garantuje nemennosť základných ústavných princípov. Kresák upozornil, že o základných právach a slobodách často rozhodujú orgány verejnej správy. Preto súčasťou základných práv a slobôd by sa malo stať právo na dobrú správu vecí verejných.

Most-Híd bude tiež navrhovať precizáciu postavenia verejného ochrancu práv. Podľa Kresáka existuje potreba oddeliť v ústave prokuratúru a verejného ochrancu práv s tým, že ombudsmanovi by mala byť venovaná samostatná hlava v ústave.

Postavenie prezidenta by chceli bugárovci v ústave zmeniť

Most-Híd chce upraviť aj postavenie a právomoci prezidenta. „Prezident si zaslúži tiež samostatnú časť v ústave. Potrebuje sa oddeliť od výkonnej moci. Súdne orgány majú tendenciu prezidentovi dávať kompetencie, ktoré ho vťahujú do politických zápasov. Treba, aby boli výrazne spresnené jeho kompetencie,“ zdôraznil Kresák.

Aj ústavný súd podľa neho posunul postavenie prezidenta do oblasti, ktorá nezodpovedá parlamentnému charakteru vlády. Ústavný súd je podľa Kresáka zas zahltený vecami, ktoré by riešiť nemusel. „Napríklad rozhodovanie o veciach, ktoré sa týkajú volebných vecí do miestnych zastupiteľstiev. Budeme navrhovať zriadenie volebných súdov,“ povedal.

Most-Híd chce tiež otvoriť diskusiu o dvojkomorovom parlamente. Druhá komora by mala odlišné volebné obdobie ako prvá. Fungovala by menej závislo od politických strán. Jej členovia by boli volení v jednomandátových obvodoch na šesť rokov. NR SR by podľa návrhu mala 100 poslancov, druhá komora 50.

Strategický materiál strany bude prerokovaný na VIII. sneme Mosta-Híd 13. septembra ako otvorený programový dokument. Strana už predstavila dokumenty Maďarská národnostná politika, Hospodárska politika, Politika riešenia chudoby a rómska politika, Udržateľný vidiek, Právny štát, Vzdelávacia politika.

Občianska vízia 2016 je strategickým materiálom Mosta-Híd, pracuje na ňom skupina odborníkov, ktorí sa s predsedom a vedením strany venujú podstatným oblastiam politického a verejného života na Slovensku.

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Most-Híd #Lucia Žitňanská #Ústava SR