Úprava napríklad zavádza plošné previerky sudcovskej spôsobilosti. O predpokladoch sudcu riadne zvládnuť funkciu bude rozhodovať Súdna rada na základe podkladov z Národného bezpečnostného úradu. O prípadnej strate spôsobilosti rozhodne disciplinárny senát, o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Ústavný súd. Posledné slovo pri menovaní a odvolávaní sudcov bude mať prezident.
Povinné previerky kritizuje parlamentná opozícia aj sudcovský stav. Predseda Národnej rady a podpredseda Smeru Pavol Paška pripúšťa, že štát nimi ide do „citlivej oblasti“. Podľa neho však pri prípadnom vzniku vážneho problému bude možné opäť operatívne zasiahnuť a vstúpiť do ústavy.
„Ako navrhovatelia sme s pánom Hrušovským vždy hovorili, že budeme veľmi pozorne, v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti a vládou, sledovať tento vývoj. A všade tam, kde by sa prípadne ukázali negatívne momenty, budeme hľadať ústavnú podporu na okamžitú reakciu v podobe doplnenia alebo takej úpravy Ústavy SR, aby sme išli za cieľom o občanovi spokojnom so súdnictvom,“ vyhlásil Paška pre portál teraz.sk.
Za 22 rokov od prijatia sa slovenská ústava otvárala dvanásťkrát. Predvlani napríklad ústavná novela vzala poslancom trestnoprávnu imunitu. V júni schválená novela, ktorá včera nadobudla účinnosť, popri justičných zmenách definuje manželstvo ako „jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy“. Ústavu SR prijala Slovenská národná rada 1. septembra 1992. Zo 134 prítomných poslancov za ňu hlasovalo 114. Proti boli Čarnogurského kresťanskí demokrati, ktorí síce s ideou jej prijatia súhlasili, no odmietli, že bola pripravená v réžii HZDS a v rozpore s vtedy stále platnou federálnou ústavou.