Anketa s učiteľmi
Čo očakávate od nového školského roka a čo by ste zmenili v školstve?
Zuzana Záhorová (35), učiteľka základnej školy, Ružomberok
Určite by som uvítala, keby nám ubudlo byrokracie, pretože sme ňou úplne zahltení. Dlhodobým problémom sú poriadne učebnice a tiež aj pomôcky, aby si ich deti nemuseli kupovať ako napríklad v prípade cudzích jazykov. Ak by sa malo podľa mňa ešte niečo zmeniť, potom by som bola za známkovanie telesnej výchovy. Mám spolužiačky v Nemecku a tam je to úplne normálne. V našej škole máme pomerne dosť detí s nadváhou, ktoré nedokážu urobiť ani kotrmelec, a nič ich takto nemotivuje, aby vyvinuli aspoň nejakú snahu. Určite sa prihováram za viac športu najmä na prvom stupni, pretože deti, keď prídu zo školy, si doma už len sadnú za počítač alebo k televízoru. Ako učitelia sa určite chceme vzdelávať, no systém kreditov nie je dobrý. Viac ako naháňanie sa za kreditmi by nám pomohli učiteľské odborné konferencie, kde by sme si mohli vymieňať skúsenosti a učiť sa jeden od druhého.
Roman Žovinec (43), riaditeľ základnej školy, Dudince
Očakával by som navýšenie financií nielen na platy učiteľov, ale aj do škôl, čo sa týka pomôcok i celého vyučovacieho procesu. Podľa mňa by sa však žiadala zmena celého systému financovania, lebo peniaze idú cez mestá a obce a nie vždy sa dostanú tam, kde by sa mali. Bolo by lepšie, keby normatívy štát posielal priamo školám. Očakávali by sme tiež, že sa budú meniť rámcové učebné plány, teda dotácie na jednotlivé hodiny v rámci predmetov, pretože je v tom chaos. Malo to byť už tento školský rok, nakoniec sa to posunulo až na ten nasledujúci. Uvidíme, ako sa to pretaví do praxe, aby sme ako učitelia nemuseli na kolene robiť papierovú robotu, ktorú by mali robiť štátne inštitúcie. My máme predovšetkým učiť, a nie vymýšľať nové učebné osnovy. Za najdôležitejšie však považujem stabilitu v školstve, ustavičné zmeny zatiaľ nič pozitívne nepriniesli.
Zuzana Bauchová (42), učiteľka základnej školy, Trnava
Podľa môjho názoru sa veľmi málo diskutuje o integrovaných žiakoch. Úprimne, niekedy mám pocit, že odborníci, lekári a niektorí psychológovia veľmi tlačia na to, aby sa v bežných triedach objavovalo čo najviac detí s poruchami učenia a správania. A nie som si istá, či sa tí istí odborníci prídu potom aj pozrieť na hodiny, ako to v skutočnosti vyzerá. Čím viac máme takýchto žiakov v triede, tým ťažšie sa učí. Deti sa navzájom vyrušujú, neposlúchajú a niekedy ich ani učiteľ s niekoľkoročnou praxou nemusí zvládať. Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, prečo je takýchto detí s poruchami učenia a pozornosti viac a či je naozaj osožné umiestňovať ich do bežných kolektívov. Respektíve, či by sme nemali v školstve nájsť viac prostriedkov na asistentov pre učiteľa. Ak by bol v triede s integrovanými žiakmi aspoň jeden asistent, ktorý by sa venoval iba týmto deťom, hneď by sme to mali ľahšie.
Anna Páleniková (58), zástupkyňa riaditeľky na strednej škole, Trenčín
Zmeniť by sa malo predovšetkým normatívne financovanie. Pri súčasnom systéme sú školy a učitelia rukojemníkmi žiakov. Začne sa školský rok a dieťa, ktoré sa u nás zapísalo, urobilo talentové skúšky, prijali sme ho, zrazu povie, že na našu školu nejde, že ide na inú. A tá škola ho zoberie všetkými desiatimi, lebo vidí za tým normatív, u nás je to napríklad 2¤500 eur na žiaka. Každý rok býva na jednotlivých stredných školách aj 30 – 40 žiakov, čo si to rozmyslia. U nás to nie je až také akútne, ale viem, že niektoré školy s tým majú veľké problémy. Keď odíde 20 žiakov, to je jedna trieda a hrozí prepustenie štyrom učiteľom. To si žiaci uvedomujú, vedia, že škola ich rada prijme, lebo za tým sú peniaze. Najhoršie je, keď to urobia napríklad v septembri, potom už nie je čas na ich miesto získať niekoho iného. Od nového školského roka teda očakávam, že bude čo najmenej takýchto zmien v poslednej chvíli.
Natália Sopková (45), učiteľka na strednej škole, Nitra
Zmenila by som dve veci. Zrušila by som kreditový systém pre učiteľov. Úplne. Nechajme učiteľov, nech si robia svoju prácu, a nezaťažujme ich naháňaním kreditov a zbytočnými kurzami, z ktorých často nie je žiaden úžitok a učiteľ ich vôbec nevyužije vo svojej praxi. A druhá vec je digitalizácia a informačné technológie. Je mi úplne jasné, že svet v tomto smere ide rýchlo dopredu, ale mám pocit, že sa niektoré veci tlačia nasilu do tabletov, do počítačov a na internet. Vo vyučovacom procese sa pomaly už stráca taký ten bližší kontakt, komunikatívnosť. Učenie cez tablety a interaktívne tabule je zábavné v prvých hodinách, ale niektoré deti mi po čase priznali, že je to tak trochu aj neosobné. Klasická výučba mala mať svoje stabilné miesto.
Diana Košťálová (37), riaditeľka strednej odbornej školy, Rožňava
Jednoznačne očakávam zmenu vo financovaní školstva. Aby školy neboli financované podľa počtu žiakov a aby žiak prestal byť vnímaný len ako „tovar“. Od nového školského roku očakávam na našej škole príjemnú pracovnú atmosféru a našu pozitívnu prezentáciu smerom k verejnosti.
Petra Milčevičová (26), učiteľka základnej školy, Sabinov
Mám za sebou úspešný prvý rok v školstve a zistila som, že teória z vysokej školy je v praxi úplne iná. Od nastávajúceho školského roku očakávam nové skúsenosti, zážitky so žiakmi i s učiteľmi a veľa neočakávaného. Čo sa však týka škôl a školstva vôbec, zmenila by som počty žiakov v jednotlivých triedach, aby sa nestávalo, že celý výchovno-vzdelávací proces je na úkor kvality. Myslím si, že by bolo oveľa objektívnejšie hodnotiť žiakov percentami. Každý by vedel presne, na čom je a uľahčilo by to aj krúžkovanie známok v zmysle, či dám žiakovi horšiu jednotku, alebo lepšiu dvojku. Zároveň by to zjednodušilo aj celkové porovnávanie žiakov. Navyše počas štúdia som si nikdy nemyslela, že sa ako učiteľka stretnem s toľkými papiermi a vypisovaním. Od nadbytočných papierovačiek by som skutočne upustila. Tiež by bolo dobré, keby v školstve bolo viac mužov učiteľov, aby priniesli viac rešpektu, vzoru, no aj humoru. Na druhej strane si však uvedomujem, že po finančnej stránke by ako otec neuživil rodinu. Povolanie učiteľky ma napĺňa a zastávam názor – čo nás baví, prináša nám oveľa viac.
Nikoleta Sabová (40), učiteľka na základnej škole, Bratislava
Očakávam múdrych a šikovných žiakov, podporu a pochopenie rodičov pre našu prácu, aby nám vedeli vyjsť v ústrety, a to isté aj od vedenia, ak máme nejaké požiadavky. Bolo by dobré mať lepšie vybavenie, viac interaktívnych učební, aby sme pri vyučovaní mohli využívať aj modernú techniku. V Bratislave, ktorá nemá nárok na eurofondy, nemáme také vybavené učebne ako v iných krajoch Slovenska. Nosíme si do školy vlastné notebooky a dataprojektory a ráno začíname ich vybaľovaním a naťahovaním predlžovačiek. To je problém Bratislavy, ktorá je v tomto znevýhodnená. A čo by som ešte zmenila? Určite by bolo dobre, ak by učitelia mali lepšie finančné ohodnotenie.