Aliancia za rodinu, ktorá pod petíciu za vypísanie ľudového hlasovania vyzbierala 408-tisíc podpisov, sa cíti prezidentovým rozhodnutím sklamaná. Kiska podľa nej sľúbil, že referendum vyhlási.
Po tom, čo prezident prijal petíciu, mohol hneď vypísať referendum. Rozhodol sa však ináč. V stredu priznal, že má o referendových otázkach pochybnosti. "Ak by neexistovali oprávnené pochybnosti o tom, že otázky sa týkajú základných práv a slobôd, referendum vyhlásim,“ povedal Kiska. Preskúmanie Ústavným súdom podľa neho zaručí, že jeho rozhodnutie nebude môcť nikto spochybniť. Ústava totiž zakazuje, aby sa v referende hlasovalo o otázkach, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, daní, odvodov a štátneho rozpočtu.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Kde je verejnosť.
Aliancia za rodinu tvrdí, že Kiska nedodržal slovo, ktoré jej dal ešte pred prezidentskými voľbami. Podľa hovorcu aliancie Antona Chromíka prezident sľúbil, že referendum vyhlási na deň komunálnych volieb, ktoré budú v polovici novembra. Znenie otázok bolo známe už vtedy. „Sme sklamaní, prezident pred voľbami nekomunikoval žiadne dôvody ani svoje oprávnené pochybnosti, naopak, dostali sme od neho prísľub, ktorý sa už bohužiaľ nebude môcť zrealizovať,“ povedal Chromík.
Referendum obsahuje štyri otázky. Pýta sa na to, či manželstvo má byť len zväzkom muža a ženy, či si homosexuáli môžu adoptovať deti alebo či by osobitná ochrana mala byť priznaná len manželom a žiadnym iným formám spolužitia. Posledná otázka dáva rodičom možnosť rozhodnúť sa, či sa ich dieťa bude zúčastňovať na hodinách sexuálnej výchovy v školách.
Petíciu za vyhlásenie referenda doručila Aliancia za rodinu Kiskovi minulú stredu. Ústavní právnici Ján Drgonec a Peter Kresák vtedy pre Pravdu zhodnotili, že podľa nich otázky zasahujú do základných práv a odporučili prezidentovi obrátiť sa na Ústavný súd. Upozornili aj na to, že ak by ľudia hlasovali podľa týchto otázok a referendum by bolo úspešné, nediskriminovalo by len homosexuálov, ale aj množstvo ďalších ľudí, ktorí uprednostňujú iné formy spolužitia ako manželstvo.
Kresák poukázal napríklad na otázku, či si gejovia môžu adoptovať deti a vychovávať ich. V tomto prípade sa podľa neho nepočíta so situáciou, keď by si dieťa osvojil biologický rodič. Rozvedený otec by si napríklad mohol nájsť nového priateľa a matka jeho dieťaťa by medzičasom umrela. „Tento otec by si, ak by sme brali do úvahy návrh aliancie, nemohol osvojiť vlastné dieťa,“ upozornil Kresák.
Podľa Martina Macka z Iniciatívy Inakosť bola prezidentova základná povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd. Ak by Kiska vyhlásil zjavne protiústavné referendum, dopustil by sa podľa neho porušenia ústavy. „Neskrývaným úmyslom organizátorov je okrem iného obmedziť prístup časti obyvateľstva k právnym inštitútom manželstva, adopcií a registrovaných partnerstiev,“ zhodnotil. Tie podľa neho patria pod právo na súkromie a rodinný život.
Katolíckych biskupov podľa arcibiskupa Stanislava Zvolenského prezidentovo rozhodnutie prekvapilo a vzali ho na vedomie. Konferencia biskupov Slovenska vyzývala ľudí, aby petíciu aliancie podporili. Z Ústavného súdu uviedli, že prezidentov návrh na posúdenie otázok zatiaľ nedostali. Súd musí po jeho doručení rozhodnúť do 60 dní. „O návrhu bude rozhodovať celé plénum, ktoré má v súčasnosti 11 členov,“ spresnila hovorkyňa Anna Pančurová.
Ak by Ústavný súd rozhodol v prospech referenda, je otázne, či by ho rezort vnútra stihol do komunálnych volieb pripraviť. Tie sa konajú 15. novembra, čo je zhruba týždeň pred vypršaním 60-dňovej lehoty pre Ústavný súd.
Na to, aby bolo ľudové hlasovanie úspešné, je potrebná 50-percentná účasť. Zo siedmich uskutočnených referend bolo doteraz úspešné len jedno, v ktorom sa hlasovalo o vstupe Slovenska do Európskej únie. Každé hlasovanie platí štátny rozpočet a stojí niekoľko miliónov eur.
Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.