Verejnoprávna televízia ukázala ľudácke usmievavé Slovensko

Idylické obrázky zo Slovenska, priam raj na zemi. Dievčatá tancujú a spievajú, chlapci sa na lúke hrajú na vojakov, stavajú sa viadukty a Židom, ktorí údajne vlastnili polovicu majetku krajiny, ho konečne zobrali v prospech bohabojného národa.

, 04.09.2014 12:00
stv, rtvs, televizia, studio, media, Foto: ,
RTVS odvysielala kontroverzný dokument o SNP.
debata (115)

Takúto harmóniu šikovne pozliepanú z úryvkov propagandistických kinožurnálov uviedla na Dvojke v utorok večer RTVS v dokumente POVSTANIE, Slovensko 1938–1945, nakrútenom režisérom Vladimírom Štricom podľa knihy kontroverzného historika Martina Lacka. Film je financovaný zo štátnych peňazí prostredníctvom Audiovizuálneho fondu, ale aj s prispením Litfondu či Goetheho inštitútu v Bratislave.

Filmovú selanku akoby pretrhlo vyčíňanie „banditov" v horách či zradcov zo Slovenskej armády. Pritom bežný divák mohol sotva tušiť, kde sa končil pôvodný komentár fašistického Úradu propagandy a kde naň nadväzovali svojimi zhovievavými postojmi k ľudáckemu režimu tvorcovia filmu. Veď aj po 70 rokoch používajú ten istý slovník a argumentáciu. Varovania viacerých renomovaných historikov, ktorí mali možnosť prečítať si scenár, či vidieť film v predstihu, sa ukázali ako opodstatnené.

„Vytvára sa tým zlá atmosféra v spoločnosti, navyše v čase, keď oslavujeme okrúhle výročie Povstania,“ povedal pre Pravdu predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár. „Za vrcholne nezodpovedné to považujem najmä voči mládeži, ktorú má verejnoprávna televízia pomáhať vychovávať v duchu demokracie, vlastenectva a úcty k najvýznamnejším kapitolám našich národných dejín. Na mieste je aj otázka, ako to, že Ústav pamäti národa, financovaný daňami nás všetkých, zamestnáva Lacku a toleruje jeho verejné vystúpenia?“ pýta sa Sečkár. Ako však Pravdu informoval predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák, ústav sa od tohto filmu dištancuje a považuje ho za súčasť Lackových súkromných aktivít, ktoré mu nemôže zakázať.

Po filme nasledovala diskusná relácia Večera s Havranom, v ktorej okrem riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva a zástupcu riaditeľa Múzea Varšavského povstania Pawla Ukielskeho vystúpil aj Lacko. Podľa neho bolo Povstanie úplne zbytočné, lebo prinieslo množstvo ľudských obetí. Pripomenul, že by sa mali odhaľovať pamätné tabule všetkým padlým aj príslušníkom Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy. Beseda sa netýkala priamo filmu, nakrútili ju v predstihu. Skôr mala dodatočne vyvažovať Lackovu protipovstaleckú argumentáciu.

„Jednoznačne ide o paškvil,“ tvrdí o dokumente historik Juraj Marušiak, „hrubým spôsobom skresľuje obraz toho, čo sa prezentuje ako tzv. Usmievavé Slovensko, ostrov pokoja v rozbúrenom mori zničujúcej vojny.“ Podľa neho tvorcovia filmu používajú prostriedky ľudáckej propagandy, napríklad aj vzhľadom na vynútený transport desaťtisícov Židov, ktorí nikdy nevlastnili polovicu majetku Slovenska, ako sa vo filme tvrdí, do nemeckých nacistických táborov.

„Autori sa cieľavedome vyhli hroznému prejavu Jozefa Tisa na túto tému v Holíči, rasistickému zákonodarstvu, ktoré sa začalo už počas autonómie na jeseň 1938, vtedy ešte bez nátlaku Berlína," zdôrazňuje Marušiak. Podľa neho je pre budúcnosť Slovenska nebezpečnejšia ako otvorená lož polopravda a popieranie základných faktov.

Ministerstvo kultúry sa vyjadrilo, že šírenie „takýchto kontroverzných názorov považuje skôr za naplnenie povinnosti verejnoprávneho média prispievať k pluralite názorov“.

© Autorské práva vyhradené

115 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #SNP #dokument #Slovenský štát #70. výročie SNP
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy