Premyslený systém rímskeho života, stratégia boja aj idey ich filozofov dodnes vzbudzujú obdiv. Keď Sokrates vyslovil myšlienku „Viem, že nič neviem“, chcel tým dať najavo, že človek nikdy nie je taký múdry, aby sa nemohol dozvedieť ešte niečo viac. Tento výrok sa stal aj mottom 16. ročníka podujatia Rímske hry, ktoré predstavujú život v starovekom Ríme. Antická Gerulata v Rusovciach sa v sobotu vrátila takmer dvetisíc rokov dozadu a pred návštevníkmi zo súčasnosti sa zrazu objavili krásne Rimanky a antickí vojaci v lesklej zbroji s mečmi, kušami a katapultmi.
Podľa dramaturgičky Rímskych hier, Beáty Husovej z Múzea mesta Bratislavy, osvedčenú klasiku obohatili tento rok o novinky – virtuálne zoznamovanie sa s históriou pomocou interaktívnych zariadení. „Ponúkame spoznávanie staroveku – Ako sa virtuálne odkrývajú dejiny a Cestovanie v čase – taká bola Gerulata. Veríme, že návštevníci si takto vytvoria kvalitnejšiu predstavu, ako vyzeral svet v dobe slávnej Rímskej ríše,“ vysvetľuje.
Okrem gladiátorských bojov a predstavenia rímskych légií sa tento ročník zameral na technické vymoženosti, ktoré poukazujú na vynaliezavosť a pokročilé myslenie človeka v každej dobe. Dôkazom sú aj dômyselné zbrane rímskej armády. Vojaci nabíjali katapulty balvanmi alebo kopijami, čo bolo účinné najmä proti zovretým šíkom nepriateľa. „Ak sa stalo, že vojakom došli laná do katapultov, ženy si ostrihali vlasy a uplietli z nich povrazy, aby mohla armáda postupovať ďalej,“ vysvetľuje Peter Koza z Tovarišstva starých bojových umení a remesiel.
V programe nechýbali ani tradičné spoločenské hry, ktorými si starovekí ľudia krátili voľné chvíle, či prekladanie latinských výrokov a textov. „So slovným spojením ‚panta rhei‘ sa stretol už azda každý, ale nie všetci vedia, čo tento výrok znamená,“ hovorí Beáta Husová. Návštevníci sa tiež dozvedeli, kde všade sa v praxi využíva zo škôl dobre známa Pytagorova veta a mohli sa dokonca zahrať na archeológov a vyskúšať si ich jemnú a trpezlivú prácu pri odkrývaní vykopávok.
Rusovce boli dôležitým bodom
Meno Gerulata prevzali Rimania pravdepodobne od pôvodného keltského obyvateľstva. Podľa doterajších archeologických výskumov tohto vojenského tábora – kastela – možno v kontexte zaužívanej schémy stavby rímskych kastelov na Dunaji rekonštruovať jeho štyri stavebné etapy, polohu pohrebísk a civilných osád – vicusov ako aj poľnohospodárskych usadlostí a villy rustici. Špekuluje sa o blízkom dunajskom brode, ten však rovnako ako prístav zatiaľ nie je archeologicky doložený.
Rimania totiž využili Dunaj ako prirodzenú hranicu a vybudovali tu dômyselný pevnostný systém Limes Romanus – najveľkolepejšiu pamiatku rímskeho impéria. Na jeho severných hraniciach existovala viac ako 400 rokov. Merala okolo 3-tisíc kilometrov a tiahla sa od severnej Británie až po Balkán. Dnešného Slovenska sa v Bratislave hranica dotkla kastelom Gerulata v Rusovciach. Tábor mal dôležitú strategickú úlohu, chránil východné krídlo légií v Carnuante, hlavnom meste provincie Hornej Panónie.
Na budovaní tábora sa podieľali carnuntské posádky, od začiatku 2. storočia po Kristovi tu mala stálu posádku elitná jazdecká jednotka.
Vďaka dlhoročnému archeologickému výskumu vznikol rozsiahly fond archeologických nálezov, z ktorých niekoľko kusov má výnimočnú historickú i výpovednú hodnotu.