To sa aj stalo a žena s dvomi deťmi prišla pre dlh 9-tisíc eur o byt v hodnote 820-tisíc korún. Podobné nevýhodné zmluvy nielen s nebankovkami, ale aj s mobilnými operátormi či pri bankových úveroch by sa už od budúceho roka nemuseli pre klientov nakoniec skončiť až exekúciou. Zabrániť má tomu nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý má už na stole parlament.
Nový predpis by mal v zmluvách zrušiť tzv. rozhodcovské doložky. Tie nútili spotrebiteľa obrátiť sa v prípade sporu s firmou alebo so spoločnosťou, s ktorou mal zmluvu, na súkromné rozhodcovské súdy. Zákon tiež zruší aj väčšinu z vyše 120 rozhodcovských súdov, ktoré dnes na Slovensku rozhodujú o takýchto sporoch. Súdy, čo splnia podmienky, získajú licenciu od štátu. Dnes stačí na založenie súkromného súdu mať eseročku, zaplatiť za zverejnenie dokumentov v Obchodnom vestníku, zverejniť štatút súdu, jeho pravidlá a cenník.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec hovorí, že nová právna norma zabezpečí, že každý takýto spor bude musieť byť rozhodnutý v súlade s pravidlami na ochranu spotrebiteľa. Rezort zmeny pripravil na základe toho, že Európska komisia vyčítala Slovensku nedostatočnú ochranu spotrebiteľov pri rôznych druhoch úverov.
Súkromné rozhodcovské konanie je jedným z alternatívnych riešení sporov mimo systému všeobecných súdov. Jeho výhodou je, že súkromné súdy spor rozhodnú rýchlejšie. Naopak, na všeobecnom súde to môže trvať roky. Nevýhodou najmä pre spotrebiteľa je, že terajšia právna úprava dostatočne nechráni jeho práva. Podľa rezortu spory dnes často rozhodujú súkromní arbitri, prepojení s pôžičkovými spoločnosťami, na úkor práv spotrebiteľa.
Rozhodcovské súdy, ktoré často rozhodujú spory, po ktorých nasledujú exekúcie, sa nebránia zmene zákona o rozhodcovskom konaní. Nesúhlasia však s tvrdeniami rezortu, že nekonajú v záujme spotrebiteľov. Rozhodca rozhodcovského súdu v Bratislave Andrej Gundel pripúšťa, že to tak zrejme bolo a táto prax niekoľkých rozhodcovských súdov poškodila aj rozhodcovské súdy, ktoré rozhodovali v súlade so zákonom. „Nešlo však o nejasnosť pravidiel v zákone, ale vynachádzavosť takto prepojených subjektov, ktoré tento tradičný inštitút jednoducho zneužili,“ reagoval Gundel.
Keď dnes klient v nebankovke, banke alebo u telekomunikačného operátora podpíše zmluvu, tieto ho vôbec neupozornia, že po podpísaní rozhodcovskej doložky stráca právo obrátiť sa na všeobecný súd. Skončiť by tiež malo, že banka dá klientovi na výber, že úver dostane len vtedy, ak podpíše v zmluve súhlas s rozhodcovskou doložkou. Pri uzatváraní zmluvy by už nebolo možné nútiť klientov podpisovať v zmluve aj doložku o rozhodcovskom súde. V budúcnosti by mali takéto spotrebiteľské spory riešiť už len všeobecné súdy alebo súkromní rozhodcovia so štátnou licenciou.
Štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská upozorňuje, že státisíce exekúcií sú proti spotrebiteľom vedené práve na základe rozhodcovských súdov, ktoré vydali rozhodcovia vybraní veriteľom. Problémom sú najmä rozhodcovské doložky skryté v spotrebiteľských zmluvách. „Každá rozhodcovská doložka znamená potenciálny rozhodcovský rozsudok a často aj nešťastný ľudský osud,“ hovorí Jankovská.
Do budúcnosti sa počíta s tým, že každá rozhodcovská zmluva bude musieť byť uvedená na osobitnej listine a spotrebiteľ bude musieť byť poučený o možnosti obrátiť sa so žalobou na všeobecný súd. Ak budú súkromné súdy porušovať zákon, hrozí im po novom aj disciplinárne konanie. Podnikateľ alebo rozhodca budú musieť spotrebiteľa informovať aj o možnosti napadnúť rozhodcovský rozsudok na všeobecnom súde. Rezort pripraví pre spotrebiteľov odvolací formulár. Spotrebitelia budú môcť zmluvu napadnúť na všeobecnom súde po novom aj v prípade, keď rozhodcovský súd neprihliadne na predpisy o neférových podmienkach v zmluvách so spotrebiteľmi.
Či budú spotrebiteľské súdy fungovať, ukáže čas
Slovenské súdnictvo spotrebiteľskú arbitráž potrebuje, hovorí rozhodca Rozhodcovského súdu v Bratislave Andrej Gundel.
Pomôžu zmeny pravidiel spotrebiteľom?
Zmeny zákona o rozhodcovskom konaní by mali priniesť väčšiu právnu istotu nielen spotrebiteľom, ale aj veriteľom, ktorí svoje pohľadávky vymáhajú v súlade s právnymi predpismi, keďže rozhodcovské rozsudky by mali mať na základe navrhovaných zmien väčšiu dôveryhodnosť a váhu pre všeobecné súdy. Prvoradým zámerom je ochrana spotrebiteľa, zmeny však treba vnímať aj z pohľadu reálneho efektu rozhodcovských rozsudkov v exekučnom konaní, teda posilnenia vymáhateľnosti práva.
Kameňom úrazu sú rozhodcovské zmluvy, ktoré napr. nebankovky dávali do zmlúv a zabraňovali tomu, aby sa spotrebiteľ mohol obrátiť na všeobecný súd.
Spotrebiteľ bude mať aj mal právo obrátiť sa so svojimi nárokmi na všeobecný súd. Toto právo by však nemal mať a podľa zákona ani nemá, ak sa už začalo konanie na rozhodcovskom súde, keďže by išlo o prekážku veci zahájenej. Súhlasím s tým, že spotrebiteľ by mal mať vždy zachované právo obrátiť sa so svojimi nárokmi voči dodávateľovi na všeobecný súd, extenzívne výklady tohto predpokladu však vedú v praxi k absurdným situáciám a právnej neistote oboch procesných strán, na ktorú v konečnom dôsledku môže doplatiť aj spotrebiteľ.
Pomôžu licencie vyčistiť trh od nepoctivých rozhodcovských súdov?
Vnímam to ako nutné zlo a v súčasnej situácii sú predmetné reštrikcie zrejme pochopiteľným kompromisom medzi ochranou spotrebiteľa a snahou zachovať inštitút spotrebiteľskej arbitráže. Ak by uvedené malo pomôcť zvýšiť dôveryhodnosť rozhodcovských súdov, bude to krok vpred. Navrhované znenie nového zákona o spotrebiteľskej arbitráži je pomerne zložité, preto reálny efekt ukáže zrejme až čas. Pri všetkej úcte k predstaviteľom súdnictva je však realita zrejme taká, že slovenské súdnictvo spotrebiteľskú arbitráž potrebuje.