Informovať by ju mali dediny a mestá. Nie všetky to však robia. Odôvodňujú to tým, že štát im dáva málo peňazí. Problém je tiež s krytmi, v ktorých by mali ľudia prečkať život ohrozujúce situácie. Mnohé z nich vlastnia súkromníci, ktorí ich v čase krízy nemusia uvoľniť.
"Kedysi sme behali po areáli školy s plynovou maskou na hlave a simulovali sme rôzne situácie, dnes sa to už nedeje, " spomína na svoje školské časy 50-ročný Jozef z Fiľakova. V rámci cvičení vtedy skupiny ľudí evakuovali z budov a doviedli na miesta úkrytu.
Igor Janšák, vedúci odboru krízového riadenia Okresného úradu Senica hovorí, že dnes je situácia iná. Civilná ochrana za socializmu sa zameriavala hlavne na riešenie ohrozenia vojenského charakteru, čo súviselo s politickým rozdelením sveta. "Od 90. rokov minulého storočia sa ale začala viacej venovať na ochranu obyvateľstva pred ohrozením nevojenského charakteru, ako sú živelné pohromy. Prioritou sa stala ochrana pred mimoriadnymi udalosťami, " hodnotí Janšák.
Peter Lazarov z tlačového odboru kancelárie ministerstva vnútra tvrdí, že „súčasný stav riadenia a plnenia opatrení na úseku civilnej ochrany je funkčný, čo sa potvrdilo pri riešení mimoriadnych udalostí v posledných rokoch“. Myslel tým najmä živelné pohromy. V prípade vojnovej krízy existujú podľa neho pripravené presné postupy a plány, ako sa zachovať. Tie dostanú kompetentné osoby, ktoré na to poverili jednotlivé mestá a obce. V prípade mimoriadnej udalosti je ich povinnosťou informovať obyvateľov.
Prvý problém sa začína už pri krytoch. Hoci je ich zoznam zverejnený na webovej stránke ministerstva vnútra, dopátrať sa k ich majiteľom alebo prevádzkovateľom nie je jednoduché. Návštevy niektorých krytov podliehajú žiadostiam, iné sú v súkromnom vlastníctve a ich majitelia sú na dovolenke alebo kontakt na nich nie je dostupný. Tí majú zo zákona povinnosť udržiavať tieto stavby funkčné. Či tak aj robia, by mali kontrolovať samosprávy a okresné úrady.
Podľa evidencie ministerstva vnútra je na Slovensku 1¤650 odolných a plynotesných krytov. Z toho štvrtina sa nachádza na území hlavného mesta. Okrem toho je k dispozícii 304 672 jednoduchých úkrytov v podzemných či nadzemných priestoroch.
Istota ukrytia spočíva aj v tom, či majitelia krytov budú dostupní a priestor v prípade mimoriadnej situácie aj uvoľnia. Musia tak urobiť do 12 hodín od jej vyhlásenia. „Napríklad ak vlastník budovy prevádzkuje podzemnú garáž, ktorá je na základe kolaudačného rozhodnutia a užívacieho povolenia dvojúčelovo využívaná aj ako ochranná stavba – úkryt civilnej ochrany, musí ho do 12 hodín od vydania príkazu na zabezpečenie a vykonanie ukrytia uviesť do ochrannej prevádzky," upresňuje Tibor Haraslín z oddelenia civilnej ochrany sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Informácie pre obyvateľov, ako sa majú správať v mimoriadnej situácii, by mali byť zverejnené na webových stránkach miest a obcí. V nich by mali vysvetliť pokyny pre evakuáciu, zoznam predmetov v evakuačnej batožine a typy varovných signálov. „Zo zákona je povinnosťou obcí, aby tieto informácie mali trvalo zverejnené na internetovej stránke a sprístupnené pre potreby občanov,“ podotkol Haraslín.
Nie všetky weby miest a obcí takéto údaje na internete majú. Niektoré on-line sekciu civilnej ochrany zriadenú nemajú, niektoré zverejňujú len čiastkové informácie. Ako sa správať v prípade mimoriadnej situácie a plán ochrany obyvateľstva má aktuálne zverejnené aj mesto Banská Bystrica, Bratislava i Košice. Na stránke miest Trebišov či Lučenec denník Pravda takéto údaje nenašiel.
Mestá to odôvodňujú nedostatkom peňazí, ktoré majú vyčlenené na civilnú ochranu. Tvrdia, že nie je možné realizovať nové projekty, zamerané na informovanosť a školenie obyvateľov.
V Senici využívajú pomoc dobrovoľníkov. „Pri dobrovoľníkoch ide o to, že chcú dobrovoľne pomáhať ľuďom v núdzi a práca s nimi je lepšia. A to nehovorím o úsporách financií, pretože sa plneniu úloh v civilnej ochrane venujú vo svojom voľnom čase, kde nám odpadávajú náklady na náhradu ich miezd,“ opisuje situáciu Igor Janšák.
Podľa Janšáka deti ani nevedia, čo pojem civilná ochrana znamená. Potvrdila to aj anketa denníka Pravda. „Neviem, čo môže znamenať civilná ochrana, ale viem, čo je ochranka,“ hovorí 11-ročná Lenka z Lučenca. Podobnú odpoveď sme dostali aj od ďalších oslovených detí. „Je to ochrana civilistov,“ špekuluje 16-ročný Michal z Bratislavy. 8-ročný Dominik z Radzoviec nevie, čo civilná ochrana znamená, ale vie, čo robiť v prípade požiaru. „Učili sme sa, že mám rozbiť sklo na stene, vybrať hasiaci prístroj a uhasiť oheň,“ prezrádza.
Vyučovanie o civilnej ochrane prebieha na školách formou kurzu. Praktické cvičenia k nemu prebiehajú na základných aj stredných školách dvakrát ročne. V rámci kurzu sa deti dozvedia o evakuácii, protipožiarnych opatreniach a zdravotníckej problematike.
Janšák si myslí, že v prípade zlepšenia civilnej ochrany mohol urobiť každý viac, štát, obce, ale aj dobrovoľníci. Túto problematiku sa snaží dostať medzi ľudí tak, ako to bývalo kedysi. So skupinou dobrovoľníkov má rozbehnutých niekoľko projektov, ako Dobrovoľný záchranár civilnej ochrany alebo Staň sa s BrumCOm záchranárom zábavne a hravo. Najviac sa venuje deťom.
Jedno umývadlo pre 150 ľudí, v kryte pohodlie nečakajte
Keď ide o život, bežné pohodlie ide bokom. V plynotesnom úkryte pod jednou z bratislavských bytoviek predstavuje komfort jedna toaleta a umývadlo pre 150 ľudí. V prípade mimoriadnej situácie sa tam doplnia lavičky.
Ministerstvo vnútra denníku Pravda sprístupnilo jeden z úkrytov v hlavnom meste na Miletičovej ulici. Vchádza sa doň cez pivnice a okoloidúci ani netušia, že tam je. Jeho vlastníkom je mestská časť Ružinov, ktorá zabezpečuje jeho údržbu. Priestory bunkra sú prázdne, ťažký vzduch znásobujú chladné steny a množstvo filtračných potrubí.
Vybudovaný bol v roku 1960, keď platilo, že pre každú ukrytú osobu treba vyčleniť 0,5 štvorcového metra. Úkryt je pripravený poskytnúť útočisko 150 osobám. „Je plynotesný, ľudia po uzatvorení dvier dokážu dýchať bez použitia plynových masiek,“ vysvetľuje Tibor Haraslín z oddelenia civilnej ochrany sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra.
Pozostáva z dvoch častí. Vo vojenskej reči – prvú, tzv. špinavú časť, ktorá bude najviac využívaná, tvoria vchody, východy a priestory vyhradené pre ľudí. Čistá časť je určená na hygienu, čo znamená jeden záchod a jedno umývadlo.
Plynotesnými dverami vybavený vchod je zároveň aj východom. Cezeň sa vchádza do malej predsiene, za ňou za ďalšími plynotesnými dverami je hlavná miestnosť. Tu sa v prípade nebezpečenstva zhromaždia ľudia. V celom úkryte sú tri takéto prázdne miestnosti s holými stenami a bez jediného okna. Chýbajú v nich lavičky, ktoré by sa v čase pohotovosti dodatočne zabezpečili.
Pre prípad zavalenia hlavného vchodu je na stene druhej hlavnej miestnosti otvor s rozmermi 60 × 80 centimetrov, vybavený je tlakovo-plynotesným poklopom. Vedie do rovnako úzkej šachty, cez ktorú je možné preliezť. Ústi do parku mimo budovy.
Srdcom celého úkrytu je filtračná a ventilačná miestnosť. Sú v nej tlakové merače, potrubia a samotné filtre. Tie prečisťujú vzduch, pohlcujú prach a v prípade zamorenia zachytávajú aj nebezpečné látky. Ich údržbu vykonáva mestská časť Ružinov, ktorá raz ročne zabezpečuje aj revíziu elektrických a tlakových zariadení. V kryte je aj prívod vody, zásobníky na pitnú vodu, ktoré sú dnes prázdne.
Zásoby potravín či liekov nie sú súčasťou krytu. Každý občan by mal totiž doň prísť s vlastnou evakuačnou batožinou, s ktorou si vystačí na tri dni. Batožina môže vážiť najviac 50 kilogramov. Musí obsahovať osobné doklady, lieky, cennosti, jedlo a nápoje na 2–3 dni. Ak by ľudia museli stráviť v podzemí dlhší čas, núdzové zásobovanie krytov by mali zabezpečiť napr. potravinové reťazce či výrobcovia potravín.
Pre prípad vyhlásenia mimoriadnej situácie je kryt schopný pohotovostného režimu do 12 hodín. „Dvanástou hodinou musí byť každý úkryt pripravený prijať osoby na ukrytie, aj keď nemá pripravené všetky prvky. Zásoby vody, lavičky a sedadlá sa dodatočne doplnia v čase, keď už budú prítomní aj ľudia,“ doplnil Haraslín.