Po Harabinovi sa čaká na nové hlavy justície

Bude budúci utorok pre slovenskú justíciu prelomový? Nielen sudcovský stav, ale aj verejnosť s napätím očakávajú, či sa podarí zvoliť dve najdôležitejšie postavy justície.

14.09.2014 15:00
súdna rada, Sobrance Foto: ,
Súdna rada neúspešne volila šéfa Najvyššieho súdu
debata (2)

Predsedov Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Obe inštitúcie majú kľúčové úlohy v tom, ako bude súdnictvo fungovať. To celé roky zápasí s nízkou dôverou ľudí, ktorí sú oprávnene nespokojní s prácou sudcov, prieťahmi, korupciou, so slabou vymožiteľnosťou­ práva.

Hlavou justície bol až do júna tohto roku Štefan Harabin. Obidve funkcie zastával od roku 2009. Práve on bol považovaný za osobu, ktorá sudcov rozdeľuje. Parlament však na jar rozhodol, že tieto funkcie už nebude vykonávať jeden a ten istý človek.

V utorok sa tak má rozhodnúť, kto z trojice sudcov Daniela Švecová, Ivan Rumana a Daniel Hudák povedie Najvyšší súd. Možné je však aj to, že ani táto voľba, v poradí už druhá, nebude úspešná a obsadenie dôležitých pozícií sa opäť oddiali.

Najväčšie šance na zvolenie podľa kuloárnych informácií by mohla mať Švecová. Minister spravodlivosti Tomáš Borec s vlastným kandidátom neprišiel. Vyhlásil len, že dobrým predsedom môže byť niekto z troch spomínaných kandidátov. Poslankyňa Mostu-Híd Lucia Žitňanská pred časom uviedla, že situáciu číta tak, že minister „asi“ podporuje sudkyňu Švecovú.

Švecovú za kandidátku navrhla sudcovská rada z Krajského súdu v Trnave a tiež 17 sudcov Najvyššieho súdu. Podporuje ju aj združenie Za otvorenú justíciu. Švecová už Najvyšší súd viedla v roku 2008, keď vo funkcii skončil Milan Karabín.

Ivan Rumana sa do funkcie navrhol sám, pôsobí v správnom kolégiu Najvyššieho súdu ako predseda senátu. Pod kandidatúrou Daniela Hudáka, ktorý je predsedom senátu v trestnoprávnom kolégiu, je podpísaných 48 sudcov Najvyššieho súdu. Hudák bol v minulosti štátnym tajomníkom rezortu spravodlivosti za éry ministra Harabina. Čo sa týka kandidátov na predsedu Súdnej rady, tí známi nie sú, v zákulisí sa spomínalo iba meno sudkyne Jany Bajánkovej.

O predsedoch Najvyššieho súdu a Súdnej rady bude rozhodovať Súdna rada v utorok v tajných voľbách. Zvolení budú v prípade, ak získajú aspoň 10 platných hlasov zo 17. Doteraz sa voľby diali verejne. Voľba však bude pravdepodobne ešte komplikovanejšia, ako sa zdá. Súdna rada bude zrejme hneď na úvod riešiť otázku, či má vôbec funkcionárov justície voliť. Sú totiž pochybnosti, či má také oprávnenie, pretože nie je kompletná. Vyslovil ich bývalý predseda Súdnej rady Harabin. Rada má teraz namiesto 18 členov len 17. Keďže ako predseda Najvyššieho súdu vo funkcii skončil a zaniklo mu aj miesto v rade, to znamená, že jeden člen Súdnej rady chýba.

Oslovení právnici nevidia problém v tom, aby sa pre chýbajúceho člena rady voľby neuskutočnili. Členka Súdnej rady Elena Berthotyová Pravde povedala, že „podmienkou funkčnosti Súdnej rady je jej uznášaniaschopnosť a nie plný počet členov“. K takémuto výkladu ju oprávňuje aj ústavná zvyklosť, ktorá sa vytvorila tým, že Ústavný súd v období troch rokov konal a rozhodoval v pléne, hoci mu chýbali dvaja sudcovia, jeden čas dokonca traja. Povedala tiež, že Súdna rada už v minulosti konala v neúplnom zložení, keď nebol zvolený jej predseda.

V Súdnej rade má dnes po troch nominantoch prezident, parlament a vláda. Je to väčšina oproti ôsmim nominantom, ktorých si spomedzi seba volia sudcovia. Aj tento moment Harabin spochybňuje s tým, že v rade majú teraz prevahu nominanti politikov. Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v tom problém nevidí. Pripomenul, že ide o tri rôzne inštitúcie. „Za súčasného stavu je najvhodnejšie riešenie také, že Súdna rada v tom zložení, v ktorom je, zvolí predsedu Najvyššieho súdu. Po svojom ustanovení do funkcie sa zároveň stane členom Súdnej rady až do najbližších volieb v radoch sudcov. Toto riešenie je aj v súlade so zaužívanými pravidlami. Akékoľvek iné by v dnešnej situácii viedlo do slepej uličky,“ povedal Giba. Podľa neho z právnej úpravy vyplýva, že musí byť prítomná viac ako polovica všetkých členov, aby sa mohla rada uznášať. „Nie sú stanovené obmedzenia, že keď chýba jeden alebo viacero členov, tak je to prekážkou rozhodovania rady,“ doplnil právnik.

Funkcia predsedu Súdnej rady sa považuje za významnú, pretože rada má dosah na celé súdnictvo. Súdna rada prezidentovi predkladá návrhy kandidátov na vymenovanie a odvolanie sudcov, rozhoduje o ich preložení, vydáva zásady sudcovskej etiky, vyjadruje sa k návrhu rozpočtu súdov, volí a odvoláva členov disciplinárnych senátov a prijíma aj stanoviská k previerkam sudcov.

Zásadná je aj pozícia šéfa Najvyššieho súdu. Ústavný právnik Peter Kresák sa nedávno pre Pravdu vyjadril, že úroveň vystupovania predsedu tohto súdu je vnímaná ako etalón kvality súdnictva. „Predseda Najvyššieho súdu môže ovplyvniť zloženie senátov, tým pádom môže nepriamo ovplyvniť aj rozhodovanie Najvyššieho súdu,“ poznamenal. Úlohou šéfa súdu je napríklad vymenúvanie a odvolávanie predsedov kolégií a ich zástupcov, rovnako predsedov senátov. Podáva tiež návrhy na disciplinárne konanie proti sudcom Najvyššieho súdu.

Zloženie Súdnej rady

Nominanti sudcov
Ján Vanko, Jana Bajánková, Imrich Volkai, Milan Ďurica, Peter Straka, Rudolf Čirč, Dana Bystrianska, Igor Burger

Nominanti parlamentu
Jozef Maruščák, Alena Šišková, Ján Slovinský

Nominanti vlády
Eva Fulcová, Ľuboš Sádovský, Ján Havlát

Nominanti prezidenta
Ján Klučka, Jozef Vozár, Elena Berthotyová

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Najvyšší súd #Štefan Harabin #Súdna rada
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy