Dávku odmietajú odrobiť najmä v okolí Nových Zámkov

Tí potom prišli o základnú dávku 61,60 eura. Najviac takýchto prípadov zaznamenali na úrade práce v Nových Zámkoch, pod ktorý patria okresy Nové Zámky a Šaľa.

Povinnosť odpracovať si dávku sa týka takmer 90-tisíc poberateľov. Predpokladom je, že im obec robotu ponúkne. Prácu od júla, keď nové pravidlá začali platiť, odmietlo spolu 4 900 ľudí. Zapojiť ich chceli napríklad do úpravy verejnej zelene, údržby škôl a škôlok, opravy chodníkov, čistenia lesov či do práce v knižniciach alebo so staršími ľuďmi.

„Niektorým tento spôsob nevyhovuje. Existuje aj možnosť, že sa zaoberajú inou zárobkovou činnosťou, ale to nedokážeme potvrdiť,“ hovorí Jana Lukáčová z ústredia práce.

Podľa štatistík bolo najviac ľudí, ktorí nechceli dávku odpracovať, na úrade práce v Nových Zámkoch, Leviciach a Košiciach. Ich dôvody nie sú známe. Vedúci úradov či starostovia si myslia, že prístup odkázaných závisí od lokality aj mentality. Pripúšťajú, že niektorí mohli predtým robiť načierno a dávku poberať neoprávnene. Alebo sa im pracovať nechcelo.

Úrad práce v Nových Zámkoch vidí za nezáujmom ľudí to, že už stratili pracovné návyky. Prinútiť ich nedokáže ani odobratie peňazí „Mnohí poberatelia dávky sú nezamestnaní dlhodobo. Nerozumejú, prečo by mali niečo robiť,“ vysvetľuje Miroslava Záhoráková z úradu práce v Nových Zámkoch. Podľa nej je väčší problém v mestách. Tí z dedín totiž priamo vidia výsledky svojej práce, napríklad vyčistený park, okolo ktorého denne prechádzajú.

Na úrade práce v Leviciach museli nájsť prácu takmer 4 500 ľuďom. Odmietlo ju vyše 300 z nich, čo je spomedzi úradov druhé najvyššie číslo. Napriek tomu riaditeľ odboru služieb zamestnanosti v levickom úrade práce Peter Šimšík tvrdí, že skúsenosti sú prevažne dobré.

„Samozrejme, vždy sa nájdu takí, ktorí odmietnu pracovať. Niekto povie, že má inú aktivitu a pracovať pre obec nemôže. Iný nechce robiť vôbec, aj keď mu ponúkneme prácu s vyššou pridanou hodnotou, napríklad v škole či knižnici. Boli aj takí, ktorým sme vystriedali viaceré pozície, ale nikde neboli spokojní,“ hovorí Šimšík.

Ako ďalej vysvetľuje, pre ľudí, ktorí nepracovali 10 či 15 rokov, je nová povinnosť šokom. „Aby dostali dávku, odrazu museli ráno niekam prísť, nahlásiť sa, podpísať. Na to neboli zvyknutí,“ vysvetľuje.

V okrese Prievidza sa 20 ľudí vzdalo dávky v hmotnej núdzi ihneď po tom, čo im úrad práce vysvetlil nové podmienky. „Odôvodnili to tým, že o vykonávanie práce nemajú záujem alebo že si základné životné podmienky zabezpečia vlastným pričinením,“ povedal riaditeľ úradu práce v Prievidzi Radko Gavliak.

Po odovzdaní pracovných ponúk odmietlo robiť viac ako 100 z celkového počtu vyše 1 600 poberateľov dávky, ktorí spadajú pod prievidzský úrad. Viac ako 300 ďalších vôbec nereagovalo na výzvu a dávku im dodatočne znížili alebo úplne odobrali.

Úrad práce v Prievidzi si taktiež všimol, že zamestnávatelia začali upravovať dohody o vykonaní práce ľuďom, ktorí poberajú dávky, na 32 hodín mesačne. Obídu tak zákonnú povinnosť dávku si odpracovať. „Ale tiež sme postrehli, že občania začali vo väčšej miere ako v minulosti predkladať potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Takisto žiadajú o zastavenie pomoci v hmotnej núdzi z dôvodu odchodu do zahraničia na viac ako 30 dní,“ povedal Gavliak.

Potvrdzuje to napríklad starosta obce Udavské v okrese Humenné Tomáš Pastirák. „Našli si rôzne výhovorky. Nastúpili na rýchle dohody či PN-ky. Ale s väčšinou obyvateľov problém nebol,“ uviedol Pastirák.

Niektorí odkázaní zase v práci nevydržali dlho. „Najprv sme mali piatich poberateľov dávky, ktorí pracovali, dnes je to jeden. Bol tu napríklad pán, ktorý nič nepovedal a zo dňa na deň sa neozval. Keď mu kolega dal do ruky nejaký nástroj, o chvíľu ho odhodil. Jeho vysvetlenie bolo, že ho akurát nepotrebuje. Nevedel pochopiť, že tú lopatu alebo kosu bude potrebovať. Asi si myslel, že príde, podpíše sa a dve hodiny bude u nás sedieť,“ uzatvára pracovníčka obecného úradu v okrese Dunajská Streda, ktorá nechcela zverejniť svoje meno.