Slovensko vyčnieva v nerovnosti pri vzdelaní

V rebríčku Indexu sociálnej spravodlivosti, ktorý zostavila, sa Slovensko umiestnilo pod priemerom EÚ – na 17. mieste. Najlepšie sú na tom severské štáty, Holandsko, ale aj susedné Česko, na opačnom konci rebríčka skončilo Grécko, Rumunsko a Bulharsko.

Sociálnu spravodlivosť nadácia vníma ako skutočnú rovnosť príležitostí a životných šancí pre každého jednotlivca. Nesleduje však len formálnu rovnosť šancí, kde sa pravidlá hry uplatňujú na každého rovnako a znevýhodnenie sa nejako kompenzuje. Sústreďuje sa skôr na to, aby cez cielené investície dostal každý skutočne rovnakú príležitosť na vlastnú realizáciu a úspech v živote. Pri zostavovaní rebríčka, do ktorého boli po prvý raz zahrnuté všetky štáty EÚ, nadácia zohľadňovala 35 kritérií v šiestich rôznych oblastiach. Zamerala sa na rôzne údaje v oblasti prevencie chudoby, prístupu k vzdelaniu, zamestnanosti, ale aj v oblasti zdravotníctva, politiky nediskriminácie či „medzigeneračnej spravodlivosti“, ku ktorej patrí miera zadlženia štátu, ochrana životného prostredia, ale aj investície do vedy.

„Slovensko sa umiestnilo na 17. mieste, čo je oproti uplynulým niekoľkým rokom mierny pokles,“ uviedol pre Pravdu projektový manažér nadácie Daniel Schraad-Tischler. Upozornil pritom najmä na prepad Slovenska v oblasti školstva, kde skončilo na predposlednom mieste. Nadácia v tejto súvislosti upozorňuje na vplyv sociálneho zázemia žiakov na ich výkon v škole, ktorý sa zisťoval pri medzinárodných meraniach čitateľskej a matematickej gramotnosti PISA. Zázemie a vybavenie domácností ovplyvňuje najvýraznejšie práve slovenských žiakov. Potvrdilo sa to aj pri tohtoročnom monitore deviatakov, ktorý ukázal, že v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je viac tých, ktorí mali v testovaní výrazne horšie výsledky, ako je celoslovenský priemer. Štúdia pripomína aj dôležitosť investícií do predškolského vzdelania. Poľsko podľa autorov štúdie dosiahlo veľký pokrok vďaka viacerým reformám, medzi nimi bolo napríklad aj zavedenie povinnej materskej školy pre päťročné deti.

Daniel Schraad-Tischler pri našej krajine považuje za znepokojujúci aj chronický problém dlhodobej nezamestnanosti. „Dlhodobú nezamestnanosť možno považovať za jeden z hlavných faktorov, ktoré vedú k chudobe a sociálnemu vylúčeniu,“ dodal projektový manažér. Za uplynulé roky zároveň stúpa podiel mladých nezamestnaných, na Slovensku patrí nezamestnanosť mladých k najvyšším. Horšie sú na tom len krajiny postihnuté krízou.

Vážnym problémom je u nás aj diskriminácia rómskej menšiny, ktorá sa uvádza aj v prípade Maďarska a Rumunska. „V čase hospodárskej krízy sa negatívne postoje väčšiny k Rómom rozhodne zväčšili,“ poukázal Schraad-Tischler s tým, že politici sa do tejto témy nechcú púšťať, a preto je v tejto oblasti dôležitá úloha Európskej únie. Cez eurofondy zatiaľ plánuje investície pre vylúčené rómske komunity.

Na druhej strane Slovensko sa v jednej oblasti umiestnilo v rebríčku nad priemerom EÚ – v prevencii chudoby. Relatívne dobrý výsledok sociologička Zuzana Kusá pripisuje spôsobu zberu štatistických dát, v ktorých nie je dostatočne zohľadnená populácia Rómov v osadách. Skresľujúci môže byť aj ukazovateľ, podľa ktorého sa meria riziko chudoby. „Keď je stredný príjem nízky, pod hranicu 60 percent sa dostane menej ľudí. Ukázalo sa to vlani, keď hodnota stredného príjmu klesla, a teda aj hranica chudoby, o niekoľko eur, lebo sa znížili mzdy a navonok klesla aj chudoba, lebo pod hranicu sa dostalo menej ľudí. Čiže, niekedy, keď schudobnie celá spoločnosť, tak sa to štatisticky prejaví nižším podielom chudobných,“ povedala Kusá.

Pri prevencii chudoby štúdia upozorňuje, že v rámci celej EÚ sa prehlbuje rozdiel medzi bohatšími severskými štátmi, kde je tradične vyššia miera sociálneho zmieru, a krízou najviac postihnutými štátmi južnej a juhovýchodnej Európy. To môže byť podľa štúdie výbušná situácia z hľadiska súdržnosti a sociálnej stability únie.

Od roku 2009 sa zvýšil podiel ľudí ohrozených chudobou. Výrazne rastie podiel detí a mladých v riziku chudoby, v generácii seniorov v mnohých krajinách, naopak, klesá. Tento trend je zjavný aj na Slovensku. Kým podiel detí ohrozených chudobou stúpa a približuje sa priemeru EÚ, podiel ľudí nad 65 rokov v riziku chudoby v uplynulých rokoch klesal.

Kusá za chudobou najviac ohrozenú skupinu považuje nezamestnaných a z hľadiska typu domácností jednorodičovské domácnosti a domácnosti s väčším počtom detí. „Podľa údajov za rok 2012 máme v kategórii domácností s viac ako troma deťmi vyšší podiel rizika chudoby, ako je priemer EÚ. Európska komisia dala už vlani odporúčanie investovať do detí, ale zatiaľ nevidno, že by to na politikov urobilo dojem,“ uzatvára Kusá.

Podľa štúdie Európa urobila istý pokrok v oblasti hospodárskej stabilizácie, ale úroveň sociálnej spravodlivosti sa v uplynulých rokoch vo väčšine krajín zhoršila. EÚ by podľa Nadácie Bertelsmann nemala byť vnímaná „len ako strážca ekonomickej stability“ a mala by vytvoriť aj stratégiu, ktorá bude reagovať na problém rastúcich nerovností vnútri EÚ. Členské štáty by mali myslieť nielen na nutnú rozpočtovú konsolidáciu, ale aj na nevyhnutné investície do politík zameraných na budúcnosť, ku ktorým patria aj výdavky na vedu, výskum, vzdelanie či ochrana životného prostredia.