Macejková ďalej uviedla, že plénum podanie zamietlo z procesných dôvodov, lebo za návrh poslancov, ani za návrh sudcu spravodajcu nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina, teda sedem z jedenástich prítomných sudcov.
Poslanci zvažujú podnet na medzinárodný súd
Ústavný súd teda ani po troch rokoch nerozhodol, či je dvojaké občianstvo protiústavné, alebo nie. Ako uviedol právny zástupca navrhovateľov Gáborl Gál, zvážia podanie na medzinárodný súd pre ľudské práva.
Právny zástupca navrhovateľov Gábor Gál uviedol, že zvážia podanie na medzinárodný súd pre ľudské práva. Ústavný súd sa podľa Gála zachoval alibisticky.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Súd to nevyrieši.
"Asi sudcovia ústavného súdu nemajú názor na túto vec a pritom slovenskí občania proti svojej vôli prichádzajú o štátne občianstvo. Táto vec z našej strany neskončila, budeme robiť ďalšie kroky na medzinárodnej i domácej scéne,“ povedal Gál. Podľa neho súd nerozhodol z procesných dôvodov, pretože ak sa za ústavnosť, alebo protiústavnosť zákona nevyjadrí nadpolovičná väčšina sudcov, ústavný súd návrh zamietne.
Koľko ľudí prišlo o slovenský pas kvôli druhému občianstvu
– celkovo 892, z toho 388 mužov a 504 žien
- najviac sa to týka nových občanov Českej republiky (333), 178 občanov je z Nemeckej spolkovej republiky, 124 občanov z Rakúskej republiky
- o pas prišlo 55 nových občanov Maďarska, čo predstavuje asi 6 percent z celkového počtu
- čísla nemusia byť presné, ľudia môžu druhé občianstvo zatajiť. Štáty, ktoré im ho priznali, tieto údaje neposkytujú (Zdroj: ministerstvo vnútra)
Cudzie občianstvo si vybavujú ľudia, ktorí odišli za hranice za prácou a usadili sa tam. Kvôli práci si ho berú aj vrcholoví športovci. Príkladom je basketbalista Anton Gavel, ktorý prijal nemecké občianstvo, aby mohol hrať v bundeslige. Prišiel o slovenský pas a teraz nemôže hrať za našu reprezentáciu. Slovenská basketbalová asociácia sa mu snaží vybaviť výnimku. „Už sa to rieši na cudzineckej polícii. Máme prísľub, že dostane výnimku vzhľadom na to, že je to náš reprezentant a výnimočný človek. No myslím, že celý ten zákon (o štátnom občianstve, pozn. red.) by mali poslanci zmeniť, už tu nie je maďarská hrozba. Mal by sa zaviesť normálny režim občianstva, ako to bolo predtým,“ mienil manažér mužskej basketbalovej reprezentácie Roman Adamčík.
Ministerstvo vnútra pripravilo miernejšiu novelu zákona o štátnom občianstve. Tá má byť viazaná na trvalý pobyt, podľa ministra Kaliňáka je takáto podmienka najväčším štandardom na svete. Ak by občan Slovenska získal v cudzine občianstvo a mal by tam trvalý pobyt, nemal by stratiť slovenské. Zatiaľ však nie je známe, či Slovensko bude akceptovať získanie cudzieho občianstva aj na základe štúdia alebo práce. Podľa ústavného právnika Jána Drgonca je podmienka trvalého pobytu jedinou rozumnou. Funguje nielen v Európe, ale aj inde vo svete. (aba)
Odveta za maďarský zákon
S podaním sa na Ústavný súd obrátila v septembri 2011 skupina poslancov, ktorá napadla ustanovenia Zákona o štátnom občianstve, ktorý po novele počas prvej vlády Roberta Fica z roku 2010 neumožňoval občanom Slovenskej republiky mať dve štátne občianstva. Navrhovatelia žiadali, aby ÚS SR rozhodol, že je to v rozpore s ústavou. Súčasne požiadali súd, aby do rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení, no ten ich žiadosti nevyhovel.
Novelizované ustanovenia zákona schválili poslanci ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať maďarské občianstvo aj Maďarom, ktorí nemajú trvalé bydlisko na území Maďarska. Na základe tohto zákona, novelizovaného v roku 2010, slovenskí občania, ktorí príjmu občianstvo aj inej krajiny, prídu o slovenský pas. Zatiaľ sa tak stalo v 600 prípadoch.
Na sporné ustanovenie, podľa ktorého strácajú slovenské občianstvo všetci, ktorí prijali občianstvo inej krajiny, najväčšmi doplácajú občania Českej republiky. Za nimi nasledovali tí, ktorí prijali nemecké, rakúske a maďarské občianstvo.
Kaliňák čaká na signál od Lajčáka
Minister vnútra Robert Kaliňák má dávno pripravenú novelu zákona o štátnom občianstve, ktorá ma zmierniť dnes platnú legislatívu, stále však čaká na signál ministerstva zahraničných vecí. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák tvrdí, že rozhodne v októbri.
„Je teraz na rozhodnutí ministerstva zahraničných vecí, pretože sú to zákony, ktoré majú svoje účinky aj mimo našu krajinu,“ povedal Kaliňák po rokovaní vlády. Kaliňák predpokladá, že novelu zákona predstaví už v dohľadnej dobe. „Verím, že sa už blížime do cieľa,“ dodal.
Šéf diplomacie Lajčák na ministerstve zahraničných vecí zriadil expertnú skupinu, ktorá by mala do konca septembra predložiť podklady na rozhodnutie. „V prvej polovici októbra zaujmem stanovisko, o ktorom budem informovať ministra vnútra,“ povedal Lajčák. Podľa jeho slov by bolo najlepšie, keby krok späť urobila nielen slovenská, ale aj maďarská strana. „Aby sa akékoľvek rozhodnutie nevnímalo ako víťazstvo jednej alebo druhej strany, pretože tu ide o našich občanov,“ ukončil Lajčák.
Právnik: S plným počtom sudcov by sa to nestalo
Ústavný súd dokáže iba pri plnom počte 13 sudcov zaručiť, že prijme meritórne rozhodnutie, na ktoré treba aspoň sedem hlasov. Dnes je v pléne 11 ústavných sudcov.
„Keby bolo ústavných sudcov 13, tak pri plnej účasti je zaručené, že za niečo sa hlasovať bude a dosiahnu počet sedem. Keďže nie je plný počet sudcov Ústavného súdu, toto je logický dôsledok, zvlášť pri citlivých veciach, kde to stojí na jednom, dvoch hlasoch,“ povedal ústavný právnik a bývalý podpredseda ústavného súdu Eduard Bárány.
Bárány vysvetľuje, že ústavný sudca sa nemôže zdržať hlasovania, musí teda hlasovať za alebo proti. Na Ústavnom súde je na prijatie akéhokoľvek rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina z plného počtu 13 sudcov, teda sedem. „V prípade, že žiadny návrh nedosiahne sedem hlasov, tak sa používa formulácia ,zamietne',“ objasnil. Rozhodnutie Ústavného súdu je tak podľa Bárányho konečné. „Je to skončené, definitívne,“ dodal.
Kiska nevymenoval všetkých ústavných sudcov
Prezident republiky Andrej Kiska 2. júla oznámil, že zo šestice kandidátov na ústavných sudcov zvolených v parlamente vymenuje len Janu Baricovú. Ostatní kandidáti podľa Kisku nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu. Prezident preto požiadal parlament, aby zvolil nových štyroch kandidátov.
Pavol Paška však nové voľby neavizoval. Baricovú vymenoval Kiska 10. júla. Predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková vtedy médiám povedala, že rozvrh práce Ústavného súdu musia teraz prispôsobiť na jedenásť sudcov.