Osud slovenského Tutanchamóna je neistý

17.09.2014 13:00
veľmož, nábytok, zariadenie, história, múzeum
Predmety z kniežacej hrobky. Autor: ,

Zatiaľ čo Slováci obdivujú egyptského Tutanchamóna na exkluzívnej výstave v Bratislave, nad osudom takzvaného slovenského Tutanchamóna visí otáznik.

Takáto prezývka patrí neznámemu veľmožovi zo 4. storočia, ktorého hrobku objavili archeológovia v Poprade v časti Matejovce. Ani po ôsmich rokoch sa nepodarilo zabezpečiť podmienky na vystavovanie unikátneho nálezu, ktorý nám závidí celá Európa. Jeden z najväčších slovenských pokladov môže skončiť kdesi v sklade.

Prešovský samosprávny kraj sa usiluje o rekonštrukciu starého Podtatranského múzea, kde predmety z hrobky v súčasnosti vystavujú. Stále nie je isté, či sa župe podarí získať peniaze z eurofondov. Žiada o 2,49 milióna eur. Projekty v týchto dňoch schvaľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa neoficiálnych informácií peniaze pre múzeum zatiaľ neodobrilo, Prešovský kraj stále verí, že to ešte vyjde.

„Nádej ešte nezomrela. Aspoň nie pre nás. Čakáme, ako sa situácia vyvinie. A aj keby sme s týmto projektom neboli úspešní, budeme hľadať možnosti, ako zrealizovať rekonštrukciu aj bez prispenia európskych zdrojov. Hovorilo sa napríklad o rekonštrukcii na etapy z vlastných peňazí. Uvedomujeme si význam tejto expozície a máme záujem, aby hrobka zostala na území nášho kraja,“ prisľúbila hovorkyňa župy Veronika Fitzeková. Pravda sa pokúsila osloviť aj ministerstvo a preveriť, či je ešte šanca na podporu projektu z europeňazí. Do uzávierky sme vyjadrenie nezískali.

Mesto Poprad je ochotné poskytnúť akúkoľvek pomoc, aj keď Podtatranské múzeum nespadá do jeho pôsobnosti. „Musíme však počkať na rokovanie zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja, ktoré rozhodne, ako sa bude postupovať ďalej,“ uviedol hovorca primátora Popradu Marián Galajda. Kým na výskume hrobky veľmoža sa podieľa svetová vedecká elita, Podtatranské múzeum neponúka výstavné priestory na svetovej úrovni. Riaditeľka múzea Magdaléna Bekessová pripomenula, že ide o jedno z najstarších múzeí na Slovensku, otvorené bolo už v roku 1886. Pričom posledná rekonštrukcia bola v rokoch 1978 až 1986. Na nutnosť opráv upozorňuje aj chýbajúci nápis „Múzeum“, ktorý strhla minulá zima. „Budova potrebuje komplexnú rekonštrukciu. Novú strechu, okná, fasádu, výmenu elektroinštalácií, osvetlenia, sanity, podláh, kamerový systém,“ vymenovala riaditeľka.

Čas sa pritom kráti. V roku 2016 sa dokončí konzervovanie hrobky v nemeckých laboratóriách a potom by sa všetky predmety mali presunúť na Slovensko. Ak sa situácia v Poprade nezlepší, môže sa výstava presunúť niekde inam, v najhoršom prípade môže podľa vedúceho výskumu Karola Pietu skončiť v sklade. „Je to celé také trúchlivé. Región bude musieť zrejme hľadať nejaké alternatívne riešenie. Čas postupuje, termín návratu celého súboru predmetov sa blíži. Potom sa bude svet pýtať, prečo je ten nález v depozitári a nie voľakde vystavený a či ten región má úprimný záujem, aby zostal tam, kde sa našiel. Ako sa to patrí,“ naznačil archeológ.

Podľa neho by mal Prešovský kraj a vôbec celý región pod Tatrami zmobilizovať svoje rezervy, pretože tento nález môže byť turistickým magnetom, ktorý by dokázal pritiahnuť ľudí zo zahraničia. Podobne ako lákajú hrobky faraónov do Egypta. Výstavu v Poprade si prišiel osobne pozrieť aj profesor Claus von Carnap-Bornheim, ktorý sa s ďalšími kolegami v ústave v Schleswigu stará o konzervovanie. Využívajú sa pritom aj technológie z európskeho vesmírneho programu. Múzeum hodnotil podľa Pietu diplomaticky. „Znovu a znovu však zdôrazňovali, že je to úžasná príležitosť pre celý región. A nielen z vedeckého hľadiska, ale úplne jednoducho aj z hľadiska turizmu a tiež aplikácie vedeckých výskumov do praxe. Je to jedinečná príležitosť, ktorú by sme nemali prepásť!“ dodal Pieta.

Archeológovia v súčasnosti rokujú o novej dočasnej výstave na Bratislavskom hrade. Medzitým vedci prinášajú vďaka predmetom z hrobky nové zistenia o tom, ako žili ľudia pod Tatrami na prelome 4. a 5. storočia v dobe sťahovania národov a aká tu bola príroda. Zistili, že stromy boli mohutnejšie a zdravšie ako dnes, alebo že vtedajší majstri dokázali vyrobiť z dreva taký nábytok, s ktorého výrobou by mali ťažkosti aj najmodernejšie technológie. A napríklad aj to, že neznámy vladár spod Tatier mal blízko k antickému svetu.

„Hrobka je unikátna predovšetkým zachovalosťou architektúry. A tiež úplne novými prienikmi. Objavom, že až sem hlboko v Karpatoch siahal vplyv vyspelej antickej civilizácie. Hrobka má enormný vklad pre prírodné vedy, najmä v oblasti poznania ekosystémov a vôbec poznania kultúrnej krajiny tej doby,“ prízvukoval Pieta.

Unikátna hrobka z Popradu-Matejoviec

  • v zemi sa zachoval drevený nábytok starý vyše 1 600 rokov, posmrtné lôžko, stolík a ďalšie veci, len ťažko sa dá nájsť v Európe podobný nález
  • pôvod veľmoža ani jeho meno nie sú známe, analýzy sa líšia, jedna hovorí, že sa mohol narodiť medzi Martinom a Žilinou, analýza DNA ukazuje na priestor medzi Uralom a Volgou, obe sa budú opakovať
  • veľmož bol vysoký 178 centimetrov, čo bolo na tú dobu naozaj úctyhodné, a stravoval sa ako rímsky vojvodca, jedol baraninu, kozľacinu, veľa zeleniny
  • mal veľmi farebný odev zložený z množstva textilných a kožených častí so zaujímavým šnurovaním, ktoré sa objavovalo napríklad aj v Číne
  • asi sa rád hral, pretože v hrobke sa našla aj hracia doska s kameňmi, promína dámu a tiež čínsku hru Go
  • archeológovia našli stolík s priemerom dosky 93 centimetrov, celý bol vysústružený z jedného kusa topoľa, čo sa dnes dá len ťažko vyrobiť

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#múzeum #hrobka #veľmož #archeológ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk