„Ak chceme žiť v pekných mestách, príjemných pre život, musíme všetci spolu hľadať cestu, ako vrátiť priestor zabratý autami znovu ľuďom, aby sme sa nemuseli za príjemným životom sťahovať na vidiek, ale aby sme ho mali v meste, v ktorom žijeme a pracujeme. Európsky týždeň mobility je pre mňa príležitosť intenzívnejšie presadzovať dôležitosť trvalo udržateľnej mobility v mestách,“ hovorí Andrea Štulajterová, koordinátorka kampane.
Uznanie cyklistickej dopravy ako rovnocenného druhu dopravy a jej integráciu s ostatnými druhmi dopravy podporuje aj vláda. Vlani ustanovila funkciu národného cyklokoordinátora a ôsmich regionálnych koordinátorov a schválila návrh Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike. Tým sa v praxi začali realizovať aktivity cyklistov tak, ako je to v ostatných vyspelých krajinách. Víziou Cyklostratégie je aj podpora trvalo udržateľného rozvoja mobility, zvyšovanie celkovej kvality života obyvateľstva a výrazné posilnenie cykloturistiky ako dôležitého segmentu cestovného ruchu.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Prioritami sú vypracovanie legislatívy, financovanie, príprava cyklistickej infraštruktúry, no tým najpodstatnejším je osveta, bezpečnosť a vzdelávanie,“ vysvetľuje národný cyklokoordinátor Peter Klučka z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky. Výmena auta za bicykel alebo pešiu chôdzu prináša ekonomické aj ekologické výhody. Je to navyše zdravé a nezanedbateľný je aj sociálny rozmer. „Z bicykla ľahko zosadnete, keď stretnete v meste známeho, a môžete zájsť na kávičku,“ opisuje Klučka.
O využívanie bicykla ako bežného dopravného prostriedku na cestovanie do práce majú podľa neho Slováci záujem. „V máji počas akcie ‚Do práce na bicykli‘ vymenilo motorové vozidlo za bicykel asi 1 500 ľudí z tridsiatky miest,“ hovorí cyklokoordinátor.
V porovnaní s inými európskymi krajinami však na Slovensku stále netvorí alternatívna doprava významný podiel. „Z celkovej dopravy predstavuje cyklodoprava u nás asi jeden a pol až dve percentá. Pre porovnanie v Českej republike je to šesť percent, v Nemecku desať percent, v Holandsku dvadsaťsedem a v Dánsku devätnásť,“ pripomína Peter Klučka. „Našou smelou ambíciou je do roku 2020 dosiahnuť desaťpercentný podiel cyklistickej dopravy voči bežným druhom,“ dodáva.
V rámci Európskeho týždňa mobility otvoria aj asi 50 kilometrov nových cyklotrás a v prípravnej fáze je 330 až 350 kilometrov nových cyklistických komunikácií. K existujúcim 200 kilometrom by mali pribudnúť v priebehu budúceho roku. Omnoho lepšia situácia je v oblasti cykloturistických trás. „V súčasnosti máme asi 13 500 takýchto trás a pripravujú sa ďalšie,“ hovorí národný cyklokoordinátor.
S rastúcim množstvom bicyklov v uliciach rastie aj počet havárií zapríčinených cyklistami. „Takáto nehodovosť vzrástla medziročne o štrnásť percent. Musí sa preto zvýšiť vzájomná ohľaduplnosť motoristov a cyklistov,“ apeluje Klučka. K bicyklovaniu jednoznačne patrí prilba, aj keď u ľudí starších ako 18 rokov je povinná počas jazdy mimo obce. Ľahšie kolízie a pády z bicykla končia odreninami, pri ťažších dokáže helma zachrániť život. „Veľa ľudí má mylnú predstavu, že pokiaľ sa nevenujú extrémnej cyklistike, nepotrebujú ochranné prvky. Štatistiky však jednoznačne dokazujú, že pasívnejší cyklisti zažívajú menej pádov a úrazov, ale bývajú ťažšie,“ dopĺňa cykloinštruktor Ján Ifka.