Informácie priniesla televízia JOJ, podľa nej žena zomrela pred jednou hodinou v noci. „Bola zakrytá a nachádzala sa v kúte pod oknom,“ povedala pre televíziu o svojom nepríjemnom zážitku Filoména. Spolu s ďalšou spolubývajúcou tam zostať nechcela, ale sestrička im vraj povedala, že majú zostať v izbe a spať tam. Personál tam len zapálil sviečky, lampu a odišiel. Dôchodkyne ostali zaskočené a dožadovali sa odpovede na otázku, prečo telo mŕtvej ženy jednoducho neodnesú. Povedali im, že ho nemajú kam dať.
Riaditeľ domova Štefan Šiška takýto postup vysvetlil tým, že obhliadajúci lekár prišiel až o šiestej hodine ráno a zariadenie nemalo voľnú izbu, kde by umiestnili dve spolubývajúce klientky. S mŕtvym telom sa nesmie narábať až do odborného posudku lekára. „Doteraz sme nikdy nemali problém, obhliadajúci lekár vždy prišiel v krátkom čase a následne bolo mŕtve telo odovzdané príslušnej pohrebnej službe,“ konštatoval Šiška.
Podľa neho neporušili zákon o pohrebníctve ani zákon o sociálnych službách. Otázkou je však ľudský či morálny prístup. „Rád by som to komentoval tým, že paravánom a zasvietenou sviečkou sme vzdali úctu nebohej, ostatné obyvateľky izby boli vystavené stresu,“ priznal.
Lekár sa dohodol, že príde ráno
Umieranie v sociálnych zariadeniach je podľa neho témou na odbornú diskusiu a nie na vytrhnutie časti z celého procesu. „My sme veľké zariadenie, kde ročne zomrie aj 60 ľudí (časť z nich pri hospitalizácii v nemocniciach). Je to problém na celom Slovensku. Určite sa v tomto smere chceme posunúť ďalej,“ sľúbil. Uvažuje preto o zriadení samostatnej miestnosti na umiestnenie mŕtveho tela.
Lekár, ktorý mal v tú noc pohotovosť, dostal informáciu o úmrtí dôchodkyne o 01.44 h. Tvrdí to šéf lekárskej pohotovosti v Spišskej Novej Vsi Jozef Vančo. „Keďže išlo o skorý ranný čas, lekár nemal možnosť ako sa dostať do domova a po dohode so zariadením prišiel na obhliadku o 5.30 h,“ uviedol Vančo. Je to podľa neho bežný postup. Zároveň skonštatoval, že je chybou zariadenia, ak nemá vyhradenú izbu, kde by mohol klientky presunúť, aby nemuseli byť v miestnosti spolu s mŕtvou.
„Ak v zariadení pre seniorov zomrie klient, žijúci spolubývajúci by mal byť presťahovaný,“ myslí si to Milada Dobrotková, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku a riaditeľka Domu dôchodcov Hestia Bratislava. „Zariadenie, v ktorom pracujem, na takéto účely má spoločenskú miestnosť, v ktorej sú dokonca aj postele,“ uviedla. Za dvanásť rokov sa jej stalo iba raz, že spolubývajúci chcel zostať v spoločnosti mŕtveho spolubývajúceho. Bol to ojedinelý prípad.
Pochybenie úrady nevidia
Každá organizácia by mala mať podľa nej vypracovaný postup, čo robiť, ak klient zomrie. „Šetrným spôsobom sa treba opýtať spolubývajúcich, či tam chcú zostať alebo nie. V každom prípade by klientky mali mať možnosť vyjadriť sa, či chcú ísť von, alebo chcú zotrvať v izbe. Nie je možné, aby ich proti ich vôli a vydesené nechali v izbe,“ skonštatovala.
Pochybenie či porušenie predpisov v tomto smere nevidí ani hlavný lekár košického samosprávneho kraja Štefan Lipčák. Uviedol, že v danom prípade môže byť problém iba to, ak by lekár nevykonal prehliadku. „Máme v kompetencii postihovať tých lekárov, ktorí po prijatí informácie o potrebe vykonania prehliadky mŕtveho tela túto obhliadku nevykonali,“ uviedol Lipčák. „Lekár na pohotovosti nič neporušil. Pred príchodom lekára by nemali s telom hýbať, ale to nebráni vedeniu domova, aby spolubývajúce premiestnil,“ dodal.
Ani podľa Úradu verejného zdravotníctva nebol zákon o pohrebníctve porušený. Zákon o pohrebníctve neukladá povinnosť pre zariadenia sociálnych služieb mať vyčlenenú miestnosť pre mŕtvych, umožňuje mať ľudské pozostatky až do 96 hodín bez uloženia v chladiacom zariadení.