Možno huby zachránia svet

Vďaka hubám dnes dokáže ľudstvo liečiť rakovinu stromov či dokonca vrátiť celý les tam, kde sa to zdalo nemožné. V budúcnosti možno pomôžu pri likvidácii toxických odpadov. O tom debatovala svetová mykologická špička, ktorá sa zišla v uplynulých dňoch v Jedľových Kostoľanoch. Všetko špecialisti na rýdziky a plávky z USA, Indie či Holandska, ktorí pracujú na unikátnych výskumoch.

22.09.2014 13:00
huby, mykológ, Foto: ,
Mykológovia z celého sveta hodnotili svoje úlovky zo slovenských lesov a lúk.
debata (2)

Bez najnovších poznatkov mykológov sa nezaobídu ekológovia, ktorí sa snažia vrátiť lesy do lokalít, kde ich zničil priemysel, ťažba alebo prírodná katastrofa. Týka sa to aj Tatier, ktoré za posledných desať rokov dvakrát zasiahla bóra, čo je prudký prepadavý vietor, ktorý premenil lesy na mesačnú krajinu. Posledná bóra udrela len pred štyrmi mesiacmi a vyvrátila vyše 100-tisíc stromov. Pri opätovnom zalesňovaní Tatier bude vhodné využívať nielen správnu skladbu stromčekov, ale aj húb.

„Huby a stromy žijú v symbióze, vďaka hubám majú stromy napríklad lepší príjem vlahy a živín,“ uviedol mykológ Slavomír Adamčík, spoluorganizátor medzinárodného podujatia s názvom Russulales workshop v Jedľových Kostoľanoch.

Lesníci v kanadskej provincii Alberta sa pokúšajú zalesniť obrovské územia, ktoré tu zostali opustené po ťažbe ropných pieskov. „Snažia sa sadiť brezy v zásaditej pôde. Ale bez vhodnej kombinácie s hubami sa im to nepodarí,“ upozornil mykológ Slavomír Adamčík. Už dnes sa síce pri zalesňovaní používajú hubové prípravky, ale možno až vďaka výsledkom výskumu mladého vedca Briana Looneyho z Univerzity v Tennessee začnú v týchto prípadoch „triafať do čierneho.“

Looney sa totiž pustil do analýzy genómu určitej skupiny húb. „Hľadám gény, ktoré sú zodpovedné za prepojenie húb a stromov. To nám môže pomôcť pri reštaurovaní odlesnených oblastí. Idem tiež preskúmať, ako a kedy sa v hubách vyvinula schopnosť rozkladať určité látky,“ naznačil Looney. Už vďaka skorším štúdiám, ktoré sa zaoberali genetikou húb, sa podarilo napríklad vynájsť špeciálne očkovanie proti takzvanej rakovine kôry gaštana jedlého. Spôsobuje ju huba parazit, ktorá decimuje celé porasty gaštanov.

Huby dokážu zhromažďovať aj rádioaktívne prvky či vzácne kovy. Muchotrávka šiškovitá má schopnosť pozbierať striebro v prostredí a premiestniť ho do plodnice. Ak sa vedcom podarí rozlúštiť spôsob, ako to dokáže, mohlo by sa to využiť pri čistení nebezpečných odpadov. „Viem si predstaviť biotechnologickú aplikáciu pri čistení odpadových vôd alebo kalov,“ naznačil expert Jan Borovička z Českej akadémie vied. Riziko pri konzumácii takýchto húb však nehrozí, človek by ich musel pravidelne jesť obrovské množstvo.

Zdravý les dokáže zadržať tiež viac vlahy, čo znižuje riziko záplav pre mestá a dediny. A k zdravému lesu patrí aj správna skladba húb. Slovensko môže byť hrdé na výsledok nedávneho európskeho prieskumu, podľa ktorého bukový prales s najväčšou rozmanitosťou druhov húb je práve u nás v Stužici, ktorá patrí do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Ako pozitívny príklad mykológ Adamčík ukazuje na prvý pohľad obyčajné dubiny na Ipeľsko-rimavskej brázde, kde z veľkej časti hospodária lesníci. „Slovenské dubiny sú nedocenené. Práve tie sú pritom miestom, kde rastú také druhy húb, ktoré sú inde v Európe mimoriadne vzácne, prípadne sa inde vôbec nevyskytujú,“ naznačil vedec.

Dubiny na juhu Slovenska môže ohroziť neprimeraná ťažba, šírenie agátu. „A tiež aj strata ekologickej rovnováhy odstránením dôležitých prvkov, akým je mŕtve drevo. Práve s ním je spojená rozmanitosť húb a hmyzu. Do zničeného biotopu sa potom len ťažko vrátia všetky jeho pôvodné časti vrátane húb. Ako sa snažíme zachovať si naše najväčšie architektonické pamiatky, náš jazyk, kultúru, mali by sme si zachovať aj prírodu. Pretože človek nepatrí do betónu či plastov,“ uzavrel Adamčík.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #huby #lesy #Jan Borovička #mykológovia