Viaceré samosprávy Slovenska sa pritom minulý týždeň zapojili do programu Európsky týždeň mobility. Obyvateľov vyzývali, aby svoje autá zaparkovali a využili iné alternatívy dopravy, najlepšie bicykel. Počty obetí však naznačujú, že bicyklovanie bezpečnou náhradou asi nebude.
Dôvodov tragických zrážok je viac. Okrem nezodpovednej jazdy tak na strane vodiča, ako aj cyklistu za tým stojí aj zvýšený počet cyklistov na cestách. V mestách nie sú cyklochodníky, kde by sa dalo bezpečne jazdiť. Tie, ktoré vznikli len tým, že sa ubral kus vozovky a priestor pre cyklistov ohraničuje čiara na zemi, sú pre nich skôr pascou. Pri jazde za tmy alebo zníženej viditeľnosti svoje tiež zohráva zanedbávanie reflexných prvkov u cyklistov. Mnohí tiež nemajú povinnú výbavu, predné a zadné osvetlenie, ochrannú prilbu a reflexnú vestu.
Najhoršie na tom je Bratislavský kraj, kde od začiatku roka do 21. septembra zomrelo celkom päť cyklistov, nasleduje Žilinský kraj so štyrmi obeťami, na treťom mieste sú Nitriansky, Prešovský a Košický kraj. Najbezpečnejšie sa cyklistom jazdí v Trnavskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji, s počtom obetí jeden.
Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Baloghová tvrdí, že vo väčšine prípadov išlo o zlyhanie a fatálne chyby jednotlivca. „Bola mierna zima a jar prišla oveľa skôr, čo prispelo k väčšiemu počtu účastníkov na cestách. Boli to najmä cyklisti a motocyklisti, ktorí si neuvedomili riziká v daných podmienkach,“ vysvetľuje príčiny Baloghová. Zo strany cyklistov nešlo o vážne porušenie pravidiel cestnej premávky, no aj napriek tomu sa končili smrťou.
Dôvodom bola hlavne nepozornosť a nezodpovednosť. „Ako príklad môžeme uviesť náraz cyklistu bez ochrannej prilby hlavou do betónového múrika či do stojaceho vozidla v križovatke,“ priblížila hovorkyňa.
Michal Malý z občianskeho združenia Cyklokoalícia v náraste počtu cyklistov nevidí hlavný dôvod. Podľa neho by ich bezpečnosť vyriešili bezpečné cyklotrasy a križovatky riešené cyklopruhmi. Správne vybudované cesty by tak zabezpečili dostatočný odstup vodičov od cyklistov.
Miest, ktoré vybudovali cyklochodníky, je ako šafranu. Hlavnou príčinou je podľa Malého zastarané myslenie a nezáujem o nové trendy. „Orientácia na cyklodopravu, a teda odbremenenie ciest od áut, u nás nie je populárna. Pritom z dlhodobého hľadiska by sa stavanie cyklotrás finančne oplatilo. Sú nenáročnejšie na údržbu a keďže bicykle sú ľahšie ako autá, tak rýchlo sa nepoškodzujú,“ vysvetľuje.
Niekde namiesto budovania cyklotrás volia rýchlejší a lacnejší spôsob, ako cyklistom uľahčiť dopravu. Z bežnej komunikácie vyčlenia úzky pás, na ktorom sa môžu pohybovať. Oddelený je nastriekanou čiarou a niekoľkými značkami. Cyklisti sa však po ňom boja chodiť.
„Bezpečná cyklotrasa by mala byť oddelená od bežnej cesty. Problém sa nevyrieši, ak nastriekame pár značiek na cestu a budeme sa tváriť, že máme cyklotrasu. Mnoho vodičov jazdí rutinne a nemusí si takto vyznačený pás všimnúť,“ vysvetľuje dopravný konzultant Marián Palesch. Príkladom je takýto chodník v centre Bratislavy. Palesch poukazuje na to, že vozovka tam je asi meter od obrubníka plná dier a kanálov, čo sa cyklisti snažia vyriešiť posunutím bližšie k stredu cesty. Potom však obmedzujú ostatných a hrozí im pokuta.
Pavol Gálik, športový riaditeľ Slovenského zväzu cyklistiky, tiež upozorňuje, že viacerí cyklisti nemajú dostatočné skúsenosti. „Chýba im technika a často nedokážu primerane odhadnúť nebezpečnosť situácie. Podceňujú reflexné označenie, dostatočné osvetlenie a ochranné prvky. Chyba je však často aj na strane vodičov, ktorí nie sú voči cyklistom tolerantní,“ dodal Gálik. Problém reflexných prvkov začína byť dôležitý práve v tomto období, keď sa skôr stmieva. Podľa zákona by cyklisti za zníženej viditeľnosti mali mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený bezpečnostný odev. Ináč im hrozí pokuta 30 eur.
Denník Pravda oslovil cyklistov v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, ktorí vo večerných hodinách využívajú vedľajšie ulice, kde nie je dobré osvetlenie. Pýtal sa ich na to, čo robia, aby boli na ceste dobre viditeľní. „Reflexné prvky nie vždy využívam, niekedy na ne zabudnem a zostanú doma, ale osvetlenie na bicykli mám,“ povedal Peter (32). Pri jazde mu napríklad prekáža ochranná prilba. „Zavesím ju na volant a jazdím bez nej,“ podotkol.
Mária (63) je kompletne vybavená. „Keď si sadnem na bicykel, nasadím si reflexné prvky a zapnem osvetlenie. Používam vestu aj náramky. Bežne ich nosím aj ako chodkyňa.“ Tomáš (45) má zase proti reflexným prvkom negatívny postoj. „Vôbec som neuvažoval o nasadení reflexných prvkov. Je možné, že ich ľudia bežne využívajú, ale ja nie,“ reagoval.
Polícia sa vzhľadom na množstvo smrteľných nehôd rozhodla zmeniť taktiku. Na cesty chce nasadiť väčší počet služieb. Ako informovala Baloghová, prezident Policajného zboru vyhlásil mimoriadne dopravnobezpečnostné opatrenia na celom Slovensku a do ulíc a na cesty už vyrazilo oveľa viac policajtov.
Norbert Findra, majiteľ a inštruktor autoškoly Findra v Lučenci, riešenie vidí vo vzájomnej tolerancii účastníkov premávky. Učiť tomu treba už deti „Je zaujímavé sledovať, keď si na bicykel sadajú vodiči áut. Dopúšťajú sa chýb, ktoré im ako vodičom na cyklistoch bežne prekážajú. A platí to aj naopak. Potrebné je vštepovať do detí v rámci dopravnej výchovy toleranciu voči ostatným účastníkom premávky a mali by na to dbať aj inštruktori v autoškolách,“ dodal.