Až päťsto sťažností na lekárov sa týkalo nejasností okolo úmrtia

Nesprávne viedli pôrod, nasadili nevhodné lieky alebo podcenili pád pacienta na zem. Postup lekárov bol v minulom roku viackrát terčom kritiky a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ho riešil 127 pokutami spolu za 188-tisíc eur.

23.09.2014 15:20 , aktualizované: 24.09.2014 09:01
debata (3)

Lekári tvrdia, že takéto sankcie sú často subjektívne. Volajú po jednotných postupoch, ktoré by presne vymedzili, čo majú pri zákrokoch robiť.

Vlani úrad dostal až 1 647 podaní, v ktorých sa pacienti alebo ich rodiny sťažovali na postup lekárov. Oproti roku predtým je to o vyše 600 viac. Najviac z nich prišlo do pobočky v Bratislave, nasledovali Košice a Martin. Väčšina z nich žiadala prešetriť postup pri liečbe. Takmer 500 podaní sa týkalo nejasností okolo úmrtia. Každá druhá žiadosť bola podľa úradu neopodstatnená.

Najkritizovanejšími lekármi boli chirurgovia, všeobecní lekári a gynekológovia, najviac sťažností bolo na nemocnice.

Najvyššiu pokutu, takmer 10-tisíc eur, dostala v minulom roku Fakultná nemocnica s poliklinikou v Skalici. Denník Pravda ju oslovil s otázkami, čo bolo príčinou takého vysokého finančného postihu a či ho vedenie nemocnice zosobnilo. Zdravotnícke zariadenie nám však do uzávierky neodpovedalo.

Úrad pre dohľad spracováva problémové prípady vo forme tzv. kazuistík. V nich opisuje, s akými problémami sa pacient na lekára obrátil, akú liečbu mu nasadil a aké komplikácie sa postupne objavili. Ďalej zdôrazňuje, ako mala liečba prebehnúť a v čom zdravotnícke zariadenie pochybilo.

„Naším cieľom je upozorniť na možné neobvyklé prípady a postupy v náročnom povolaní lekárov, aby sa mohli ďalej rozvíjať,“ vysvetľuje v správe Monika Pažinková, predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

V súhrnnej správe sa objavili aj rôzne absurdity. Lekár si na röntgene napríklad nevšimol zlomeninu, záchranár zase nasadil Lexaurin namiesto toho, aby pacientku vzal do nemocnice. Čo stojí za pochybeniami lekárov? Ich preťaženosť alebo fakt, že niektorí sú skrátka odborne na tom horšie?

Prezident Asociácie nemocníc Marián Petko tvrdí, že s touto otázkou sa treba obrátiť na Slovenskú lekársku komoru. Tá má kompetencie vyjadriť sa k schopnostiam či pochybeniam lekárov. Aby mohli vyšetrovať a liečiť, musia totiž dostať licenciu práve od lekárskej komory. Preukazovať musia vzdelanie, prax, spôsobilosť na právne úkony, zdravotnú spôsobilosť či bezúhonnosť.

Marián Kollár, ktorý je prezidentom komory, reagoval, že odpovie na druhý deň. Viceprezidentka Asociácie súkromných lekárov a zároveň gynekologička Marianna Šestinová upozorňuje, že lekárske povolanie treba vnímať ako každé iné. Lekár, podobne ako ktokoľvek iný, môže v určitých situáciách zlyhať.

„Medicína je vratká, nikdy nevieme, ako sa vyvinie. Aj lekár môže niečo prehliadnuť alebo nedoceniť. Možno má rodinné alebo zdravotné problémy. To však pacienta nezaujíma, v danom momente vidí len seba. Zlyhať však môže aj najlepší lekár, a čo je smutné, potom sa akoby vymažú všetky tie stovky pacientov, ktorým pomohol a vyliečil ich,“ hovorí Šestinová.

Podľa nej sa medializujú len nešťastia a pochybenia, čo v ľuďoch vyvoláva pocit, že sa na lekárov nemôžu spoľahnúť. Chirurgovia a gynekológovia môžu byť na prvých priečkach preto, lebo robia najviac výkonov a ich následky sú často nezvratné.

Petko vníma ako problém aj chýbajúce štandardy. Na Slovensku totiž neexistujú záväzné postupy pre stanovenie diagnózy alebo pre zákroky, ktorými by sa lekári museli riadiť. „Napríklad, ako má vyzerať operácia slepého čreva a podobne. V prípade, že dôjde k pochybeniu, vedeli by sme porovnať, či ten štandard bol naozaj dodržaný,“ hovorí s tým, že už 20 rokov sa obracajú na úrady, akými je aj ministerstvo zdravotníctva, a žiadajú vypracovanie takýchto postupov.

Vo vyspelých krajinách Európskej únie sú totiž bežné. Pokiaľ nebudeme mať takéto štandardy, podľa Petka budú rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vždy sčasti subjektívne.

Ak nemocnica alebo lekár nesúhlasia s vyrubenou pokutou, majú možnosť odvolať sa na ústredie úradu pre dohľad. V prípade, že ten sankciu potvrdí, poslednou možnosťou je súd. Marián Petko zdôrazňuje, že nemocnice platia pokuty z peňazí, ktoré sú určené na prevádzku.

Ak je však zo správneho konania jasné, kto pochybenie zavinil, škodová komisia nemocnice môže rozhodnúť o zosobnení pokuty konkrétnemu zdravotníkovi. „Podľa zákona môže zdravotníckemu pracovníkovi uložiť pokutu maximálne len do výšky troch mesačných platov,“ spresnil Petko.

Príklady pochybení lekárov

Lexaurin namiesto hospitalizácie

Na nesprávny postup lekárov upozornili príbuzní ženy, ktorá si zavolala záchranku. Sťažovala sa na bolesť v oblasti hrudníka a tŕpnutie rúk. Rýchla lekárska pomoc k nej prišla do siedmich minút a okamžite ju ošetrila. Pacientke sa nepolepšilo, naopak, bolesti pretrvávali. Zdravotníci to uzavreli ako reakciu na stres a predpísali jej Lexaurin, čo je sedatívum. O sedem hodín sa na rovnaké miesto vrátili, konštatovali však smrť.

Podľa pitvy žene zlyhalo srdce. Úrad pre dohľad po šetrení skonštatoval, že posádke chýbali údaje o jej zvýšenom krvnom tlaku a fajčení. Klinický obraz bol nedostatočný a zdravotníci neurobili ani EKG. Namiesto toho, aby pacientke odporučili hospitalizáciu, mala sa ísť hlásiť u obvodného lekára. Zdravotná starostlivosť teda nebola poskytnutá správne.

Neviditeľná zlomenina

Nepochopiteľný je aj ďalší prípad, keď si lekár ani na röntgenovom snímku nevšimol zlomeninu zápästia. Ešte začiatkom roka 2012 sa na neho obrátila 45-ročná pacientka, ktorá mala silné bolesti pravého zápästia. Akýkoľvek úraz vylučovala. Lekár jej odporučil ortézu, pokoj a o dva týždne mala prísť na kontrolu. Jej bolesti sa však stupňovali, zápästie mala opuchnuté a citlivé. Stisk pravej ruky bol veľmi slabý.

Podstúpila röntgenové vyšetrenie, lekár však na ňom nič nevidel. Až keď po siedmich týždňoch zmenila lekára, konečne jej potvrdil zlomeninu. Podľa úradu röntgenový snímok nebol vyhodnotený správne a pacientke predošlý lekár naordinoval zlú liečbu.

Nesprávne vedený pôrod

Žena v 39. týždni tehotenstva prišla v noci do nemocnice po tom, čo u nej nastali pôrodné bolesti. Lekári rozhodli o prirodzenom pôrode, s ktorým nesúhlasila. Podľa jej advokáta žiadala o cisársky rez a privolanie dohodnutého pôrodníka. Lekárka, ktorá mala službu, jej žiadosť nemala akceptovať. Pacientka do hodiny a pol porodila, dieťa sa však narodilo mŕtve. Pitva zistila, že sa udusilo plodovou vodou. Úrad pre dohľad nad starostlivosťou zistil, že pochybil personál, ktorý bol pri pôrode.

Operačná pohotovosť bola podľa úradu zvolaná neskoro, hoci u ženy boli varovné príznaky, že nastanú komplikácie. Jedným z nich bolo spomalenie srdcovej činnosti dieťaťa, čo ukázalo aj CTG vyšetrenie. Pacientka tiež nedostala správne lieky na uvoľnenie svalstva. Mali jej podávať kyslík, čo sa nestalo. Úrad tiež tvrdí, že lekár sa rozhodol nesprávne pre pôrod prirodzenou cestou. Podľa neho mala žena rodiť cisárskym rezom alebo s pomocou klieští.

Správny postup lekárov

Fatálne oneskorenie liečby

Na úrad sa obrátil aj druh zosnulej ženy, ktorá niekoľko mesiacov pred smrťou podstúpila operáciu žlčníka. Podľa neho u nej pretrvávali ťažkosti, ktorým podľahla. 62-ročnú ženu operovali v januári 2013 pre žlčové kamene.

Počas zákroku jej objavili karcinóm a neskôr jej odporučili ďalšiu operáciu. Poučili ju o závažnosti zdravotného stavu a dostaviť sa mala na ďalšiu kontrolu. Žena však na onkológiu prišla až po štyroch mesiacoch. Následné CT vyšetrenie ukázalo progres ochorenia a pacientku sa už zachrániť nepodarilo. Úrad skonštatoval, že lekári v tomto prípade nepochybili.

Prehliadnutie tehotenstva?

Ďalšia pacientka sa sťažovala na svoju gynekologičku, lebo vraj nezistila, že je tehotná. Žena mala bolesti v podbrušku, kvôli ktorým navštívila najprv všeobecného lekára. Ten jej nasadil antibiotiká a poslal ju za chirurgom a gynekologičkou. Tá jej urobila preventívnu prehliadku, ale graviditu nezistila. Pre pretrvávajúce bolesti pacientka navštívila chirurga, ktorý ju odoslal na CT vyšetrenie.

Práve to odhalilo, že mladá žena bola tehotná. Keďže CT a antibiotiká podľa nej určite poškodili plod, rozhodla sa pre prerušenie tehotenstva. Úrad skonštatoval, že gynekologička nič nezanedbala, keďže v tom čase „podľa súčasných možností ultrazvukových prístrojov nemohla byť diagnostikovaná gravidita“.

Podcenenie liekov

Otec 28-ročného zosnulého muža žiadal úrad, aby prešetril postup lekárov pri liečbe vyskočeného jabĺčka. Pacient prišiel na urgentný príjem po tom, čo si zranil ľavé koleno. Okamžite mu dali sadru a liek na prevenciu hlbokej žilovej trombózy (vytvorenia krvnej zrazeniny). Po 12 dňoch po ošetrení sa mužovi náhle zhoršil stav.

Ťažšie sa mu dýchalo a onedlho stratil vedomie. Lekári konštatovali smrť. Jej príčinou bolo upchatie hlavnej pľúcnej tepny. Pacient napriek poučeniu prevenciu nedodržal a predpísaný liek vôbec nebral.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #pokuty #zdravotná starostlivosť #Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou