Rovnodennosť je okamih, počas ktorého slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode a podľa toho astrológovia rozlišujú jesennú a jarnú rovnodennosť. Deň má vtedy na všetkých miestach na Zemi rovnakú dĺžku slnečného svitu, 12 hodín.
Meteorologička zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Jana Kušmíreková vysvetľuje, že jesennú rovnodennosť spôsobuje sklon zemskej osi a obeh Zeme okolo Slnka. „Zemská os vtedy smeruje najmenej akoby preč od Slnka. Severná pologuľa ako celok a južná pologuľa ako celok sú ožarované Slnkom rovnako intenzívne a deň je takmer rovnako dlhý ako noc,“ spresňuje Kušmíreková. Výnimku tvorí len južný a severný pól. Na severnom póle sa začína polárna noc a na južnom polárny deň.
Približne v čase jesennej rovnodennosti sa začína babie leto, keď vo vzduchu vidieť ľahké pavučiny. Dni sa začínajú skracovať a ubúda prirodzené svetlo. Ide o obdobie, pre ktoré je typické zberanie úrody, oberačky a vinobrania.
Podľa meteorologičky nie je vždy pravidlom, že začiatok babieho leta sa viaže k jesennej rovnodennosti. Tento rok by však jemné pavučinové vlákna mohli začať vo vzduchu poletovať už koncom týždňa.
„Babie leto by sa malo začať od tohto víkendu, nebude však dlho trvať,“ vraví. Víkendovému otepľovaniu budú podľa nej predchádzať dni s premenlivou oblačnosťou a prehánkami. Denné teploty sa budú do piatka pohybovať od 12 do 19 stupňov Celzia.
Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Spôsobuje to rozdiel medzi dĺžkou astronomického a občianskeho roku a vkladanie prestupného dňa, 29. februára, každý štvrtý rok.