Foto: Archív
„Už pri vzniku eura bol základnou ideou prienik do kultúr a prierez stáročiami krajín, ktoré ho majú používať. Preto sa na bankovkách ocitli abstraktné mosty, ktoré ich spájajú navzájom aj s celým svetom. A tiež portály a okná rôznych architektonických slohov, ktoré symbolizujú otvorenosť a spoluprácu. Podobne ako v prípade pôvodnej série sa rovnaké pravidlo týka aj novej,“ vysvetľuje Ján Hunka zo Slovenskej numizmatickej spoločnosti.
Motívy na starej aj novej päťeurovke tak všeobecne reprezentujú antiku, desaťeurovka v doterajšej aj aktualizovanej verzii románsky sloh. Zmeny na ďalších bankovkách sa zrealizujú postupne, no dvadsiatka by aj po novom opäť mala zobrazovať gotiku, päťdesiatka renesanciu, stovka barok a rokoko, dvojstovka éru ocele a skla 19. storočia a päťstovka architektúru 20. storočia. „Skutočné národné motívy štátov eurozóny možno nájsť iba na eurominciach, aj to len na rubovej strane. Na tých slovenských sú to napríklad dvojkríž či Kriváň,“ dopĺňa Hunka. Na minciach a bankovkách sa v jednotlivých štátoch Európy v minulosti objavovali ich ozajstné a najznámejšie symboly. "Čo sa týka mincí, obvykle to bývali znaky štátu či portréty panovníkov.
Mali byť právnou zárukou ich hodnoty a kvality," pokračuje Hunka. Keď vznikli bankovky, pribúdali aj iné motívy. „Na našom území sa napríklad v 18. storočí, za Márie Terézie, začali najprv využívať rôzne nápisy, že tá a tá banka ručí za ich pravosť a krytie. Neskôr to boli obrázky, z prostého dôvodu – čím zložitejší motív, tým ťažšie sa bankovky dali sfalšovať,“ hovorí numizmatik.
Foto: Archív
Za prvej ČSR sa na bankovky dostávali čoraz krajšie obrázky súvisiace s rozvojom priemyslu a poľnohospodárstva. Objavil sa však aj symbol pražských Hradčian, až na siedmich bankovkách rozličnej nominálnej hodnoty. Na štyroch sa ocitol prezident Masaryk. „Jedny z najkrajších vtedajších bankoviek v 20. rokoch vytvoril Alfons Mucha,“ pripomína Hunka.
V období tesne pred koncom druhej svetovej vojny, keď sa už nemohli používať ani české protektorátne, ani bankovky vojnového slovenského štátu s vyobrazeným prezidentom Tisom a ďalšími už neprípustnými námetmi, sa ako náhradné peniaze používali sovietske poukážky. „Tie však so skutočnými bankovkami mali pramálo spoločné,“ pokračuje numizmatik.
Za socializmu prevážili ideologické motívy. Obrázok bratislavského Slovnaftu s robotníkmi na päťdesiatkorunáčke, pionierky maliarky Márie Medveckej na desaťkorunáčke či roľníčka so snopom obilia na najpopulárnejšej zelenej stokorunáčke. „Stále sa však používali aj bankovky s portrétmi historických hrdinov, napríklad dvadsaťpäťkorunáčka s Janom Žižkom či tisíckorunáčka s Jiřím z Poděbrad,“ dodáva. V tejto ére však okolo bankoviek vznikali aj nepodložené fámy, napríklad že vhodným zahnutím možno na modrej dvadsaťkorunáčke objaviť portrét Jana Palacha, Josefa Švejka a podobne.
Foto: NBS
Námety na bankovky podľa Hunku vyberala a ich definitívny vzhľad a výtvarníkov určovala osobitná štátna komisia. Stvárnenie poslednej federálnej série bankoviek zverila renomovanému slovenskému národnému umelcovi Albínovi Brunovskému. Ich jednotlivé nominálne hodnoty mali striedavo české a slovenské nápisy aj obsah. Toto obdobie, už krátko pred revolúciou v roku 1989, je spojené s hystériou, ktorá prepukla okolo novej stokorunáčky. Na tej Brunovský zobrazil prvého robotníckeho prezidenta Gottwalda.
Ľudia bankovku s Gottwaldom odmietali, dokonca ju náročky ničili. „Aj preto sú dnes tie, ktoré zostali, už pomerne vzácne,“ opisuje Hunka. Niektorí teoretici však tvrdia, že nepríjemný a zlostný výraz na platidle dal autor Gottwaldovi s vedomým úmyslom. Nepatril totiž k umelcom poplatným režimu, takže sa vraj aspoň takto snažil vyjadriť voči nemu odpor. „Napriek Gottwaldovi patria Brunovského bankovky takisto k najkrajším, akými sme u nás v minulosti platili,“ uvažuje.
Mnohým stále nevypadli z pamäti vyobrazenia na slovenských bankovkách, ktoré začali platiť po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Hoci Národná banka Slovenska bola zriadená hneď k 1. januáru 1993, slovenská koruna sa oficiálnou menou stala až 8. februára, keď bola zároveň emitovaná aj prvá minca – desaťkorunová. Ako prvá slovenská bankovka sa 30. augusta dostala do obehu päťdesiatkorunáčka a nasledovalo ďalších šesť.
Foto: NBS
Autorom všetkých bankoviek bol akademický maliar Jozef Bubák. Na lícnych stranách zobrazil portréty významných osobností, ktoré sa podieľali na formovaní slovenského národa. Na dvadsaťkorunáčke bolo knieža Pribina, na päťdesiatkorunáčke vierozvestovia Cyril a Metod, na dvojstovke Anton Bernolák, na päťstovke Ľudovít Štúr, na tisíckorunáčke Andrej Hlinka a na päťtisíckorunáčke Milan Rastislav Štefánik. Rubové strany zdobili symboly zviazané s ich pôsobiskom a prácou. Výnimkou bola stokorunáčka, kde sa aj na lícnej strane objavuje motív Madony z diela Majstra Pavla z Levoče, teda nie portrét samotného umelca.