S takým návrhom zákona prichádza v týchto dňoch premiér Robert Fico, už ho aj posunul do medzirezortného pripomienkového konania.
Premiér však zároveň zdôrazňuje, že parlament sa zákonom bude zaoberať až po jesenných komunálnych voľbách, aby sa nestal predmetom predvolebnej kampane. A účinnosť by mal nadobudnúť až krátko pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami, teda pravdepodobne v marci 2016, aby v nich za poslancov kandidovali len tí, ktorí prijmú nové pravidlá.
Prečítajte si glosu Martina Krna Za jeden plat.
„Pokiaľ poslanec Národnej rady bude zastávať aj inú funkciu platenú z verejných prostriedkov, bude brať len plat poslanca a za každú ďalšiu funkciu takéhoto typu bude dostávať len minimálnu mzdu,“ vysvetlil v stredu Fico podstatu presadzovaného zákona. Pripomenul, že politický záväzok obmedziť príjmy verejných činiteľov prijal júnový snem Smeru. Verí, že schválením zákona sa vytvorí významný priestor na šetrenie verejných zdrojov a že ho podporia nielen vládni poslanci.
V súčasnosti je možné vykonávať naraz viacero verejných funkcií a brať za každú pravidelný plat či mzdu z verejných zdrojov. Fico pripúšťa, že s týmto stavom sú občania nespokojní a dlhodobo ho kritizujú. Preto, ako tvrdí, využíva svoje ústavné právo a predkladá návrh zákona, ktorý by takéto viacnásobné príjmy obmedzil.
Poslanec Národnej rady, ktorý popri tejto vykonáva aj inú funkciu vo verejnej správe, čiže je napríklad aj županom, primátorom, starostom, poslancom zastupiteľstva vyššieho územného celku, ale napríklad aj riaditeľom štátnej nemocnice či štatutárom niektorej verejnoprávnej inštitúcie, by v zmysle pripravovaného zákona dostával iba poslanecký plat. Za ostatné funkcie by mu už náležala iba minimálna mzda, ktorá je teraz na úrovni 352 eur a od januára by sa mala zvýšiť na 380 eur.
Poslanci vyšších územných celkov, ktorí sú zároveň primátormi či starostami, by podľa Ficovho návrhu mali poberať v plnej výške iba primátorský či starostovský plat a odmenu za výkon funkcie krajského poslanca nanajvýš do sumy minimálnej mzdy. Návrh sa však nemá vzťahovať na poslancov mestských, miestnych a obecných zastupiteľstiev, ktorí za výkon tejto funkcie mzdu alebo plat nepoberajú.
Peniaze, ktoré sa zavedením tohto opatrenia verejnému funkcionárovi nevyplatia, zostanú súčasťou verejných rozpočtov, z ktorých mali byť uhradené. Ak však poslanec popri práci v parlamente vykonáva vedeckú, pedagogickú či umeleckú činnosť, o príjmy z nej získané nepríde, hoci by tiež mali pochádzať z verejných prostriedkov.
Premiérov návrh sa môže významne dotknúť aj jeho spolustraníkov zo Smeru. Richard Raši má napríklad ako mimobratislavský poslanec príjem 3 576 eur a ako primátor Košíc ďalších 2 950 eur, mesačne teda z verejných peňazí inkasuje takmer osemtisíc eur. Ak by sa na jeseň opäť stal primátorom a v nasledujúcom volebnom období aj poslancom Národnej rady, lukratívnejšieho primátorského platu by sa musel vzdať. Napriek tomu sa v stredu Raši označil za jedného z hlavných iniciátorov návrhu. „Úspora pre mesto alebo obec, kde je primátor či starosta zároveň poslancom Národnej rady, bude približne 1 000 až 2 600 eur mesačne,“ podporil premiéra.
Rašiho kolegyňa Jana Vaľová ako poslankyňa aj ako primátorka Humenného berie každý mesiac spolu okolo šesťtisíc eur. „Nové pravidlá v odmeňovaní verejných funkcionárov môžu vyčistiť priestor od tých, ktorí za viacerými funkciami primárne videli iba platy. Vo verejnom živote sa tak rozhodnú kandidovať na viaceré posty len tí, ktorí majú skutočný záujem meniť k lepšiemu veci na Slovensku, a zároveň aj vo svojej obci alebo meste,“ uviedla k návrhu zákona Vaľová. Dodala, že sama zámer nového zákona napĺňala už doteraz, pretože od nástupu do funkcie primátorky poberala iba najnižší možný plat a nikdy si nepodpísala jeho zvýšenie.
Podobne by na príjmoch stratili aj iní poslanci opozície. Napríklad Pavol Frešo z SDKÚ ako bratislavský poslanec berie 3 346 eur a ako predseda kraja 3 220 eur, teda celkovo takmer 6 600 eur. Premiérov návrh nie je nijakou novinkou, s podobnými iniciatívami už vyšli aj opoziční kresťanskí demokrati, Smer ich však nepodporil. Začiatkom augusta napríklad KDH predložilo návrh, aby poslancovi Národnej rady nepatril plat, ak by bol zároveň v inom pracovnom vzťahu. Rovnako by mu nepatrila ani odmena, ak by bol zároveň členom orgánu územnej samosprávy, teda starostom, primátorom alebo predsedom VÚC. Smer však tento návrh z rokovania septembrovej schôdze vyradil. Fico mu v stredu vyčítal napríklad to, že zabraňoval verejným funkcionárom vykonávať advokátsku činnosť.
Poslanec KDH Július Brocka stredajšie premiérove a Rašiho vyjadrenia označil za predvolebnú kampaň Smeru. Návrh z dielne vlastnej strany považuje za prísnejší a účinnejší. „Náš návrh hovorí, že verejný funkcionár má mať jeden plat. Oni navrhujú, aby mal jeden plat a z ostatných stoličiek minimálnu mzdu,“ naznačil. Nápad posunúť účinnosť zákona k parlamentným voľbám Brocka označil za „komický“. "Ak chce vláda, aby ľudia šetrili, zvyšuje im dane a odvody, poslanci Smeru by mali ísť v šetrení sami príkladom. Nerozumiem, prečo by mali šetriť až tí, čo prídu po nich,“ doplnil. Za princíp jedného platu pri výkone niekoľkých funkcií sa dvakrát zasadzovali aj Matovičovi Obyčajní ľudia.