Ak budú kozy a ovce úspešné, nahradia traktory

Asi stovka kôz a oviec sa o pár dní zapojí do experimentu. Ich úloha bude jednoduchá - spásať všetko na vyhradenom pozemku na brehu Vodného diela Gabčíkovo. Ak sa ukáže, že zvieratá dokážu kosiť brehy lepšie a oveľa lacnejšie ako dymiace traktory s kosačkami, vodohospodári ich nasadia aj na iných úsekoch.

26.09.2014 12:00
kozy, ovce, pasienok, Foto: ,
Kozy a ovce sú na farme ochranárov v obci Veľký Lel. Čoskoro začnú spásať brehy Vodného diela Gabčíkovo.
debata (19)

Najväčšie vodné dielo na Slovensku tak môže byť zas o čosi ekologickejšie a prívetivejšie pre obyvateľov a turistov. Projekt by mohol byť inšpiráciou pre spoluprácu vodohospodárov a farmárov, ktorá je pre obe strany výhodná. Ak by správcovia riek a potokov bezplatne sprístupnili pasienky na brehoch domácim zvieratám, nemuseli by vynakladať tisíce eur na ich údržbu. Perfektne vykosený breh prispieva k lepšej ochrane pred povodňami, farmár zase ušetrí náklady za prenájom pôdy.

"Stáda domácich zvierat budú v tomto prípade fungovať ako prírodné kosačky trávnatých plôch. Výhodou takéhoto spásania zelene je to, že zvieratá sa dostanú aj tam, kde technika zlyhá. Nesporným prínosom je aj fakt, že starostlivosť o zvieratá je finančne výnosnejšia ako údržba strojov a objednávanie špecializovaných firiem na údržbu zelene.

Tie sú často spojené s vysokou spotrebou nafty, výparmi zo strojov či s hlukom," uviedol Ladislav Lazár, generálny riaditeľ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, ktorý bude takéto „prírodné kosenie“ financovať. Domáce zvieratá zabezpečí Bratislavské regionálne ochranárske združenie, ktoré na projekte s vodohospodármi spolupracuje.

Presné čísla a náklady spojené s pastvou v tejto fáze projektu Lazár zatiaľ nevedel poskytnúť. Priblížil, že podnik dáva ročne milióny eur na údržbu hrádzí pri Vodnom diele Gabčíkovo, pričom kosenie pomocou kôz môže predstavovať len zlomok z týchto výdavkov.

Z plánovaných troch lokalít sa začne zatiaľ len na jednej. „Na účel spásania je vyčlenený pozemok v Čunove s rozlohou vyše 45 000 štvorcových metrov. Na tomto území budú zvieratá udržiavať zeleň v čase od apríla až po október, samozrejme, v závislosti od vegetačných podmienok. Pokiaľ projekt prinesie očakávané výsledky, dostane priestor aj na iných úsekoch Vodného diela Gabčíkovo,“ doplnila hovorkyňa podniku Diana Migaľová.

Členovia Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia v týchto dňoch dokončujú ohradník a prístrešok. Na pozemok dotiahli vodu, elektrinu a zabezpečili pastiera, ktorý bude na stádo dohliadať 24 hodín denne. Podľa riaditeľa združenia Tomáša Kušíka sú pripravení projekt odštartovať ešte do konca septembra.

Zvieratá patria do krajiny pri vode aj historicky. Celé stáročia sa do takýchto lokalít púšťali. „Nevolalo sa to síce údržba vodných tokov, ale ľudia jednoducho potrebovali niečo jesť a rozumne využívali krajinu okolo seba. V modernom svete sa to postupne nahradilo strojmi, nuž a jedlo sa dnes získava v supermarkete. My sa chceme aspoň ukážkovo vrátiť k tradičným spôsobom, čo bude určite lákavé aj pre rodiny s deťmi, ktoré budú môcť vidieť tieto zvieratá blízko pri Bratislave,“ naznačil Kušík.

Pravidelne udržiavaný pasienok má navyše väčšiu hodnotu ako lúka, ktorá sa raz alebo dvakrát ročne pokosí. Poskytuje útočisko pre viac druhov hmyzu, rastlín aj vtákov. Istú podobnosť možno nájsť s nedávno obnoveným pasienkom na Devínskej Kobyle, kde sa ochranárom podarilo vďaka kozám zachrániť vzácne orchidey, na ktoré sú naviazané raritné druhy húb. Kozy tam spásajú kríky, ktoré bránili vzácnym rastlinám rásť.

Na Čunovo by sa vďaka pravidelnej pastve mohli vrátiť napríklad bahniaky. „Tie sa tu kedysi zastavovali na svojej migračnej trase. No keďže tam bahná zarástli, vtáky prišli o možnosť hľadať si tu potravu a urobiť si prestávku na dlhej ceste do afrických alebo ázijských krajín,“ podotkla ochranárka Karolína Sobeková.

Kozy tiež dokážu zničiť invázne dreviny, ktoré obsadili brehy pri Vodnom diele Gabčíkovo. „Kozy ako prvé zlikvidujú stromy, kôru, lístie, krovie a až potom trávu. V sade, kde sa majú zachovať stromy, je preto pasenie kôz nevhodné, ale pri ničení náletových drevín to môže byť výhoda,“ vysvetlila chovateľka kôz z BROZ-u Martina Jendreková.

Na Slovensku rarita, u susedov bežná vec

To, čo je na Slovensku rarita, u našich južných susedov funguje bežne. Maďari sa už dávnejšie vracajú k tradičnému obhospodarovaniu riek a potokov. V úseku Dunaja od obce Ásványráró až po Győr pasie miestny hospodár niekoľko stoviek kusov hovädzieho dobytka. Dohodol sa so správcom povodia na bezplatnom využívaní pozemkov, za čo im on na odplatu bezplatne udržiava hrádzu. „Vytvára sa tam navyše hustý trávny porast, ktorý môže prispievať k ochrane hrádze pred rozplavením,“ povedal ochranár Tomáš Kušík.

Naši farmári si myslia, že živočíšna výroba sa v takomto modeli na Slovensku neoplatí. Podľa ochranárov je to možno len o väčšej odvahe, trpezlivosti a kreativite. Založiť si podnikanie na ekologickom hospodárení je trendom v Rakúsku, kde podľa ochranárky Karolíny Sobekovej stále viac spotrebiteľov podporuje domáci trh a vyberajú si na pultoch mäso, ktoré pochádza z voľne sa pasúcich kráv. „Tráva, ktorú spásajú na lúkach, je možno menej výdatná ako krmivo v maštaliach, ale je to zdravší spôsob,“ uzavrela.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #ekológia #ovce #kozy #Vodná elektráreň Gabčíkovo